Založ si blog

Hrávaš (duševnú) farmu?

V ošarpanej, vŕzgajúcej a plnej schránke (na facebooku) som si raz našiel výzvu. Istá osôbka ma upozornila na hru Farma (The Farm) a pýtala si vysvetlenie ohľadom mojej neúčasti. Prečo vraj nehrávam túto skvelú hru, prečo sa nepridám, neskúsim. Odpovedal som, že mi bohato postačí tá moja vnútorná farma – duševná –, na ktorej mám roboty až-až.

Svätý Augustín už za svojich bezsociálnosieťových stredovekých čias povýšil človeka na najvyššiu duchovnú bytosť. Podobne to s ľuďmi videli aj mnohí iní (nielen filozofi). Verili a veria nám dodnes. Veď uznajme (im), kto už je len schopný (okrem Boha a jemu podobných) stvoriť trebárs samotnú prírodu (čiže vysadiť les či pomôcť zvieraťu prežiť)? Zachytiť niečo krásne na plátno, do písmen či cez tóny hudby… Kto? Jedine človek! Rovnako ale je schopný postarať sa o bezcitný úhyn zvieracej ríše, o (ne)ľudské devastovanie životného prostredia či o (krvavé) teroristické útoky. Každý deň sa rozhoduje medzi dobrom a zlom. Obidva póly sú v nás bez ohľadu na to, či ich odtiaľ vyženieme alebo si ich tam privoláme – bez ohľadu na to, či sme teroristi alebo svätí.

Viktor Frankl, známy sociológ, ktorý prežil koncentračné hrôzy druhej svetovej, výstižne poznamenal, že v každom z nás sú možnosti byť anjelom alebo diablom. Totiž človek je tou bytosťou, ktorá vymyslela plynové komory a s modlitbou na perách vzpriamene do nich aj kráčala. Je to bytosť, ktorá rozhoduje stále znova. Rozhoduje o tom, čím je a čím v najbližšom okamihu aj bude. Vždy má možnosť. A to duševné vnútri (tela), na čo narážal aj Sv. Augustín, sa podobá farme, o ktorú sa staráme. Každý z nás má svoju vlastnú. A je na ňom, čo tam vysadí a ako sa o to bude starať. (A či sa vôbec starať bude!) Môžu to byť semienka optimizmu či pesimizmu, nenávisti či lásky, hmotných alebo radšej duchovných hodnôt, peniaze, kabely, tráva, Boh, vzdelanie, zábava, internetové hry, šport či umenie. Možností sa ponúka za vrece.

Plán je jasný – starať sa o zasiate, aby to (dobré) v nás rástlo a vyklíčilo (v čosi božské). Potom je už jednoduché zhodnotiť, či z toho vzišli nejaké „vitamíny“. Či to malo zmysel. Vždy sa však pritrafí aj nejaká tá burina, rôzni škodcovia a iné nepriazne. Tie by sa mali odstrániť (či aspoň zmierniť) razantne a pohotovo, aby sa nerozrástli (a neprerástli nám cez rozum).

Viktor Frankl stratil o ľudskej bytosti takéto krásne slovo: „byť človekom znamená vždy už byť zameraný na niečo alebo na niekoho, byť oddaný nejakému dielu, ktorému sa človek venuje, nejakému človeku, ktorého miluje, alebo Bohu, ktorému slúži.“ Nuž, drahí hospodári, už je to len na nás. Pripraviť (vnútornú) zem, zasiať a pestovať. Plody našich činov (vy)povedia za všetko. Hor sa do práce!

„Bytie je v čine!“ (Sokrates)

(ilustrácia maľbou: Michal „LumpArt“ Lunter)

(fotoilustrácia: Mirka Křivánková, CZ)

A hudobné pohladenie duše TU.

(zdroj obrázku: google)

Budík pre susedov

28.07.2021

„Išla by som už na tú dovolenku! Veď kým sa konečne začnú prázdniny, budeme vyzerať ako mátohy,“ hundre si ponad raňajky gymnazistka, ktorú opäť zobudilo tlmené vibrovanie budíka susedovcov zhora. „Linda, veď ty tak už aj vyzeráš,“ podpichne sestru jej o chvíľu mladšia dvojička Sofia a odpije si z kakaa. „Isté veci je potrebné jednoducho pretrpieť! Koľko [...]

Čas, vôľa a trpezlivosť

25.10.2020

Vôľa človeka úzko súvisí s ovocím jeho dní. Časom a ľuďmi ošúchané príslovie o trpezlivosti a ružiach pozná každý z nás. Už nie každému bývajú tieto slová dôverne známe aj v praktickej rovine. Ale aj tí, ktorí príslovie poznajú len z počutia, si môžu navôkol seba všímať, že vďaka trpezlivosti a vôli všeličo v živote skutočne rozkvitá. [...]

O opicu navyše

18.09.2020

„Oci, viem, že máš asi opicu, ale už by si zvládol šoférovanie?“ dobehlo za otcom dievča s mobilom v ruke a súrením v hlase. „Ale, Nely! Veď otec toho zasa tak veľa nevypil, len jednoducho nie je zvyknutý. Poznáš ho, vždy keď prídeme na letnú dovolenku na Liptov, ujo Vojto otvorí fľašu a otcovi veľa netreba,“ pripomenula jej mama, ktorá sa prehrabávala [...]

bytovka, Čadca

Bytovku z centra Čadce idú zrovnať so zemou. Kam pôjdu jej obyvatelia?

19.04.2024 10:03

Problémový dom chce zdemolovať vlastník, hoci tam stále žijú niekoľkí ľudia. Náhradné bývanie hľadajú ťažko, mesto sa im snaží pomôcť.

migranti na poľsko-bieloruskej hranici

VIDEO: Rebríky, palice, plyn, agresívni ľudia. Lukašenko znova zaplavuje Poliakov migrantmi

19.04.2024 10:00

Poľsko znovu čelí návalu cudzincov, ktorí sa z východného smeru usilujú preniknúť na jeho územie.

policia meranie rachlosti radar

Pezinská Baba nie je diaľnica. Vodič dvojnásobne prekročil rýchlosť, prišiel o „papiere“

19.04.2024 09:56

Vodič išiel na Pezinskej Babe rýchlosťou 137 kilometrov za hodinu.

čečenci

Čečensko a Dagestan na nože. Opitého ministra zatkli, Kadyrov poslal elitné komando

19.04.2024 09:23

Pre ministra si na hranice prišlo 14 áut. Jednotka Achmat, známa aj ako kadyrovci, sa pracovníkom dagestanského ministerstva vnútra vyhrážali sa zabitím.

marcelpales

Marcel Páleš (1986) je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. V súčasnosti dramaturg v Rádiu Regina Stred, tiež redaktor a moderátor. Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prózu a poéziu, ale rád sa pristavuje aj v úvahovo-esejistických vetách. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ. V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miroslav Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Nuláci pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítačky so živou hudbou. V roku 2013 vydal Marcel Páleš samostatnú básnickú zbierku VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. V roku 2014 mu vyšla novela MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. Ide o skutočný príbeh mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V rokoch 2013-2015 bol organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. V roku 2018 vydal samostatnú básnickú zbierku ZHRNUTÉ ZO STOLA. V roku 2019 zostavil knižnú zbierku tvorby členov Generácie Nula OKRÔCHANÝ TOPIER.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 121
Celková čítanosť: 414833x
Priemerná čítanosť článkov: 3428x

Autor blogu

Kategórie