Založ si blog

(Maš)kamarátenie

„Milujem tento nápoj! Dva v jednom… Káva aj whisky. Život je niekedy taký krásny!“ poznamenal Rossarián Štich a položil šálku späť na tanierik.

Adam Žeravý ho pozoroval a prikývol mu úsmevom. Potom si potiahol z cigarety, blažene vydýchol a pri letmom pohľade si všimol dvojicu mladých vysokoškoláčok pri stole za Štichovým chrbtom.

„Ako si to myslel s tými maskami?“ vrátil sa k otázke, ktorú mu Rossarián pred malou chvíľou položil.

„Takto… Každý má nejakú masku. Takú virtuálnu, vieš!? Buď používa iba jednu nemennú a tú nosí všade, alebo ich má aj niekoľko a nasadzuje si ich podľa potreby. Ako keď si zapneš nejaký režim v mobile – tichý, hlučný, inkognito… Ako si na tom ty?“ pozrel sa mu do ešte neprebudených očí a zvedavo čakal odpoveď.

Adam si opäť potiahol z cigarety, pričom vyzeral ako životom už dávno rozleptaný umelec. Stiahol tvár, až jeho oči pôsobili ako oči Číňana, pery na okamih zošpúlil a na čelo mu vybehlo pár vrások. Privrel oči. Chvíľa postála. Vydýchol.

„Jáááj! Každý deň beriem svoj batoh masiek a vyrážam medzi ľudí. Mám ho poriadne natlačený! Moja duša sa pod ním láme!“ zasmial sa sekaným ha-ha-ha a  pri smiechu opäť zúžil oči.

Rossariánovi povyskočil na pery úsmev. Padlo mu to vhod. Odpil si opäť zo svojej labužníckej kávy a chvíľu pritláčal jazyk o podnebie, aby sa pohral s božskou chuťou. Už mu chýbali iba noviny a cítil by sa ako starý Papa Hemingway, ktorý si už čo-to v živote odsral a svoje ráno môže začínať bez toho, aby sa namáhal čo i len po sebe spláchnuť.

„Výborne! Tak v tom predsa len nie som sám. Tiež ich nosím nemálo, starý môj! Ale ono to ani nie sú tie falošné masky, s ktorými by som chcel byť niekto iný. Nie! V každej z nich som sám sebou. Len prostredie, ľudia a situácia mi naznačia, že ktorú masku nasadiť. Predsa nebudem rovnaký, keď tu vysedávam s tebou, než keď som kdesi so ženou, po ktorej idem. Mne to príde ako tvár a masky Slnka či Mesiaca. Tiež ich majú mnoho a menia ich pravidelne,“ ozrejmil mu Rossarián, ale Žeravý to všetko veľmi dobre poznal.

„Viem. Niektorí ľudia sú celkovo takou vtipnou maskou. Mohli by ich pokojne odliať a predávať deťom na tie maškarné plesy!“ vykašľal zo seba Adam, keďže slová sa mu potkli o dym z cigarety a jeho to mierne pridusilo.

„Hej-hej! V tej onej – isto si to už niekde zachytil – v tej talianskej commedii dell’Arte znázorňovala maska rôzne nemenné typy postáv. Herec si ju nasadil a bolo jasné, aký človek to je. To máš pravdu – mohli by sa odlievať rôzne ksichty. Mohli by začať od politikov. Vlastne nemohli, lebo potom by deti z niektorých mali traumu. Ale mohli by sa robiť maškarné diskotéky. A tam by si mohol byť prezlečený za akúkoľvek primitívnu ohavu zo slovenského show-biznisu,“ vypľul zo seba Rossarián a pri vyprsknutí smiechu pocítil, ako mu nosnou dierkou preletel zelený kozmonaut, ktorý našťastie pristál na okraji nosa a on ho bleskovo odstránil.

„Aj Oskar Wilde vravel, že človek je sám sebou veľmi málo, ale hneď ako mu dáš masku, povie ti úprimne celú pravdu!“ dodal a zdôraznil so zdvihnutým prstom Rossarián.

„Ten starý šrajber to teda vystihol! Nerozbehneme s tým biznis? Zarobíme a potom sa budeme vyvaľovať kdesi v ateliéri nad mestom. Ty si tam budeš piť tú svoju alkokávu a čítať stratenú generáciu a ja občas niečo vyprdnem na plátno. A ženy prídu aj odídu a svet sa bude točiť ďalej,“ zdvihol obočie Adam a zaškeril sa na Rossariána.

„Fajn! Možno raz… Ber pakšamenty, batoh s maskami a poďme začať deň. Už je obed!“ zdvihol sa Rossarián Štich a na stôl vyhodil pár drobných za obľúbenú alkokávu.

(voľné pokračovanie “Poď, budeme zavýjať pod slnkom” TU)

(výtvarná ilustrácia: Michal “LumpArt” Lunter)

(fotoilustrácia: Bohdan Mezei)

(a ilustračná pieseň Elán – Kamaráti TU)

 

Srdcom k nebu

24.09.2016

„Niekedy mám pocit, že všetko je o biznise, peniazoch a zisku. A je mi ľúto najmä mladých,“ hovorí seniorka Marta a pozrie sa na mňa očami, v ktorých sa lesknú prežité skúsenosti. „Nie, viac »

Nezabudnuteľnosť momentov s podobne líznutými

23.07.2016

„Rád by som im na tú harmoniku zahral ja, ale mám smútok...“ dopovie sedemdesiatnik a spoza slnečných okuliarov sa mu dolu lícom nenápadne spustia slzy. V tomto roku do večnosti vyprevadil viac »

O mušličkách, panenkách a bozkoch

05.03.2016

„Prsia!“ zaželal si plavovlasý Peter a pohľadom prebehol po prednostiach čašníčky Katky, ktorá pochopila, že pravidelný hosť tým myslí Menu číslo 1. Bola na neho zvyknutá. „Len pozor viac »

Aleksandar Vučič

Premiér Vučič: Srbsko nikdy nevstúpi do NATO

24.03.2017 16:46

Srbský premiér Aleksandar Vučič dnes vyhlásil, že jeho krajina nikdy nevstúpi do NATO ani do nijakej inej vojenskej aliancie.

Nový terminál na letisku v Bratislave

Z Bratislavy môžete letieť 44 linkami do 41 destinácií

24.03.2017 15:58

Z bratislavského letiska budú môcť cestujúci využiť počas letného letového poriadku spolu 44 pravidelných liniek do 41 destinácií v 22 krajinách.

Robert Fico, kladenie venca, holokaust

Fico: Tí, čo velebia Slovenský štát, klamú

24.03.2017 15:51

Od odchodu prvého židovského transportu zo Slovenska do nemeckého nacistického koncentračného tábora Auschwitz uplynie v sobotu 75 rokov.

hepatitída, žltačka

V obci Polomka neďaleko Brezna zaregistrovali nové ohnisko žltačky

24.03.2017 15:46

Ochorenie na akútnu vírusovú hepatitídu u dospelého muža z obce Polomka hlási za okres Brezno Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 93
Celková čítanosť: 195707x
Priemerná čítanosť článkov: 2104x

Autor blogu

Kategórie