Marcel Páleš

„Každá hodina strateného času v minulosti je zárodkom nešťastia v budúcnosti.“ (Napoleon Bonaparte)
Ako zaobchádzaš s časom ty, milý čítajúci? Večer sa tešíš na ráno, lebo vieš, že nový deň ti ponúka mnoho možností? Alebo sa pravidelne uchyľuješ k zabíjaniu času, lebo nemáš „na robote“ nič lepšie? A tušíš, že vďaka tomu meníš seba aj svet?
Nedávno som v Detve čakal na autobus. Prestupoval som smerujúc cez Zvolen do „Banstrice“ (BB). Krajina sa zahĺbila do nočnej tmy, hodinky dali zbohom deviatej hodine. Dalo by sa počítať božské hviezdy nad hlavou. Navôkol autobusovej stanice sa potulovala fajta mladých ľudí. Modlitebnou knižkou či ružencom nevoňali. Ani si nečítali Starca a more či Malého princa. O Picassovi tiež neviedli dišputy a evidentne nešediveli ani z globálnych problémov ľudstva. Len si tam tak „stagnovali“. Vysedávali pripití, reči solili vulgarizmami. Nepochybujem o tom, že niektorí boli sfajčení. Nie že by som ich súdil (horkýže!)! Sám mám za vrece chýb a hriechov! Sám som pochybný. Len mi tak napadlo, že ak budem starým deduškom (ak budem), keď to takto pôjde, strach mi zabráni večer vyjsť von a koštovať to hviezdne nebo.
Im podobní mladí sú všade, v každom meste, v každej dedine. Väčšina z nich sa nepýta na zmysel svojho života, na svoju jedinečnosť, na niečo viac, čo by mohli urobiť. Netušia, čo všetko by vedeli zmeniť. Ak nepočítam vysedávanie na sociálnych sieťach, pri televízore či v krčme, väčšina z nich nemá záujmy. Vedia, čo znamená slovo letargia? Vieš to ty?
Načo záľuby? Správny záujem je ako ukazovateľ, šípka, keď blúdiš. Záujmy sú prepojené s hodnotami. Ak je mojou prioritou sociálna sieť, strávim dnes pri nej trebárs tri hodiny. Potom si môžem spočítať, čo mi to dalo. Ak je mojou prioritou čítanie kníh či prechádzka do prírody, investujem ten istý čas radšej do toho a tiež si napokon zhodnotím, čo mi to dalo. Niektorí mladí majú mylné predstavy o realite, nevidia smer. Nemá im ho kto ukázať. Nemajú záujem o záujmy. Takto sa ich stretáva viac v partii a končia pri alkohole či tráve, pri diskusiách o ničom, často končia pri tom, že ublížia sebe či svojmu okoliu.
Môj dobrý kamarát dlhý čas sníval o tom, že sa bude venovať fotografii. Napokon si kúpil lepší fotoaparát a naplno sa do toho zahryzol. Študuje rôzne publikácie, každodenne hľadá novinky na internete, experimentuje a posúva sa vo svojej záľube vpred. Teší tým seba aj svoje okolie. Záujmy navyše spájajú ľudí. Vždy ma poteší, keď s niekým môžem hovoriť o niečom, čo ma zaujíma. O umení, literatúre, láske, kultúre, Bohu, filozofii či tých každodenných maličkostiach, ktoré predstavujú čosi neskutočne jedinečné. O úsmeve. Najušľachtilejšie záujmy sú zrejme tie, cez ktoré sa obetujeme pre iných a prispejeme tak k dobru okolia. Presahujeme tým svoju sebeckosť, svoje zameranie sa na seba.
Záujmy dokážu dať životu nový šmrnc. Neraz ponúknu novú nádej, ponúknu zmysel života. Oživia naše dni, spoja nás s inými, obohatia naše poznanie, pomôžu nám spoznať samých seba. Je ich neúrekom. Stačí pátrať, hľadať a nachádzať. A tešiť sa zo života.
Aké máš záujmy ty, milý čítajúci?

„Ak už človek chodí napríklad do divadla len preto, že ho k tomu vedie zvyk, je to vždy lepšie, ako keby chodil do krčmy, vedený hlbokou potrebou.“ (V. Brožík)

(„Život je plný božských maličkostí“ – foto Juraj Kuboš)

(„Život je šťavnatý ako ovocie. Zahryzni sa!“ – foto Juraj Kuboš)

(„Si pánom svojho času, svojho života. Na čo ho premieňaš?“ – foto Juraj Kuboš)

(„Kto si a kam kráčaš? Boh čaká na Tvoje otázky aj odpovede.“ – foto Juraj Kuboš)

(„To božské je všade navôkol nás aj v nás samotných.“ – foto Juraj Kuboš)