Založ si blog

Pozrel som sa smrti do očí, aby som našiel život

Často používame slovné spojenie “narodiť sa druhý raz” alebo “pozrieť sa smrti do očí”, no len keď to skutočne prežijete, viete, že za tými slovami sa skrýva omnoho viac. Preto vám opíšem moje stretnutie s poslom smrti, ktoré vnímam tak, ako keby mi niekto chcel povedať “Pozri, aký je život krásny!”

 

Keď váš život zasiahne niečo vážne, čo otrasie vašimi základmi a možno pozmení aj vaše myslenie, zväčša máte tendenciu si dátum zlomového dňa vyryť do svedomia podobne, ako tam máte hlboko vpečatený deň svojich narodenín či iné otrepané číslo. Pre mňa je ďalším takým dňom, ktorý mi vošiel do pamäti ako svetu pád dvojičiek 11. 9. 2001, dátum 29. 8. 2007. Viac-menej obyčajný deň, trochu pochmúrny vzhľadom, ale to len kvôli počasiu, ktoré tak nejako nemalo náladu. Boh zatiahol nevypratú záclonu a nebo ostalo smutné. Miestami jemne popadali kvapky dažďa. Čas na domáce leňošenie.

Absolvoval som práve jednu z pracovných ciest – vtedy do Veľkého Krtíša. Najprv som si myslel, že to už po príchode otočím a pôjdem domov, keďže sa ladenie počasia začínalo odzrkadľovať aj na mojom vnútri, ale premohol som sa a zahryzol sa do povinností. Vybavil som potrebné a spokojný sa pobral späť. 

Optimisticky naladený, už s úsmevom na tvári, napriek neúsmevu počasia, šoféroval som domov. Opäť sa spúšťali kvapky na zem, rozprchávalo sa. Klesal som svojím autom smerujúc k jednej z ostrých zákrut, pravotočivej. Síce som neletel ako blázon, keďže bola predo mnou tá zákerná zákruta, pribral som sa ubrať rýchlosť. Určité okolnosti zohrali svoje – povrch vozovky vyzeral akoby cestári na túto časť Slovenska zabudli, vozovka sa tam zosúvala každoročne, navyše na mojej strane bol na niekoľkých metroch rozliaty olej. Miesto bolo poznačené už niekoľkými haváriami (no upozornenie na to, že je to nehodová oblasť, neexistovalo), moje pneumatiky tiež neboli nového razenia a svoje lepšie časy už mali dávno odkrútené.

Pribrzdiac som dostal šmyk a to, čo sa následne odohralo, trvalo len sekundy… Auto stalo neovládateľné, v tej rýchlosti som brzdiac prešiel do protismeru, kde mi oproti vybehlo nové, väčšie auto. Nárazu sa už nedalo zabrániť. Zvodidlá lemovali oba kraje cesty tejto zákruty. Zrážka prišla bleskovo a jemná nebola. Mňa odrazilo späť a otočilo opačným smerom. Bol to pohľad do očí smrti. Bol som presvedčený, že je to koniec, že sú to posledné sekundy môjho života.

Keď som roztvoril viečka a zdvihol otrasenú hlavu, ktorá pravdepodobne vrazila do palubovky, bolo počuť len ticho a pokoj. Možno čosi podobné prežili vojaci, keď po bojoch v povstaní v zákopoch posledný raz zdvihli hlavu a zistili, že už je po všetkom. Ticho a pokoj… Ani som nepremýšľal, len konal, rýchlo som sa predieral von dverným oknom, keďže samotné dvere boli stlačené a zaseknuté a vlastne celý predok úplne zdemolovaný. Niečo syčalo, niečo vytekalo, niečo už vôbec neexistovalo. Našťastie, dvom ľuďom z druhého auta sa fyzicky nič nestalo. Ich voz bol síce poškodený, ale lepšie vybavený ako môj (nemal som ani airbag, držal ma len pás).

Vyviazol som viac-menej bez zranení. Síce som mal otrasenú a rozbitú hlavu, na jednej ruke mi sklo vošlo do ruky, no a narazené som mal viaceré časti tela, najmä kolená, plece či ruky, ale nič zlomené. Pás mi zanechal odreninové čiary na koži. Keď som sa vyzliekal krátko po nehode na rontgene, padalo zo mňa sklo, no bol som šťastný, že žijem. Auto zostalo nepoužiteľné a ďalšie kilometre už nikdy neprebehlo, ale ani trochu ma to nemrzelo, najmä v porovnaní s hodnotou života, ktorý mohol bežať naďalej.

Dodnes je tento deň pre môj život zlomový. Znamená akési moje vnútorné povstanie. Zmenu. Často sa obraciam späť do minulosti, aby som si lepšie vedel uvedomiť prítomnosť a tak predišiel horšej budúcnosti. Čas plynie rýchlo, niekedy si ho nevšímame a uniká nám pomedzi prsty. On síce nekonečným je, ale nie pre nás, naše životy majú určitú hranicu, i keď by sme chceli žiť večne. Preto nám možno osud sem-tam ponúkne pohľad do očí smrti, resp. narodí človeka na tento svet aj druhý raz. Vtedy si uvedomujeme skutočnú hodnotu bytia a túžime žiť. Vtedy zistíme, aký je život krásny.

Dnes som tu nemusel byť, nepísal by som tento článok, preto i keď mi pri spomienke na to neraz prejdú po tele zimomriavky, chcem povedať, že táto nehoda ma posunula ďalej, stala sa skúsenosťou, o ktorej často hovorím a snažím sa posmeliť aj iných. Neraz sa utápame v sprostých myšlienkach, že náš život nemá cenu, no je len na nás, či sa opäť narodíme a začneme myslieť inak, pozitívnejšie. Vždy predsa máme nádej…

„Človek nesmie strácať nádej. Stratiť nádej je to isté ako umrieť dvadsať rokov pred vlastnou smrťou!“ (I. G. Erenburg)

Výbežok Vlkolinzsky a Gabo

29.07.2017

Akože... Niekedy je lepšie nevedieť. No ozaj... Lebo vás to len zbytočne rozčúli. Najmä keď viete, aká je pravda, no veľa ľudí ju nevie. A niekto ju šíri úplne inak. Vlastne šíri klamstvo, viac »

Kto svieti v nás?

24.06.2017

„Aspoň nemám čas myslieť na hlúposti,“ reagoval Peťo, keď sme sa po náhodnom stretnutí v hypermarkete lúčili a ja som poznamenal, že má opäť natrieskaný program. Aj teraz bol v režime viac »

Prázdniny so strynou Rafaelou

27.05.2017

Akože sú ľudia, ktorých jednoducho musíte poznať. Ale to sa len tak hovorí, že musíte. Mali by ste... Ani nejde o to, že by ste ich poznali. Teda... Osobne. Ako mamu. Či ako psa. Prípadne mačku. viac »

fico

Fico: Je návrh, aby boli ústavným činiteľom pridelené rezidencie

18.10.2017 18:07

Premiér o návrhu hovoril v súvislosti s odpoveďou na otázku ohľadom svojho bytu v komplexe Bonaparte, ktorý si prenajíma od Ladislava Bašternáka.

prezident, kiska,

Ku Kiskovi sa má vyjadriť jeho firma

18.10.2017 17:46

Parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií nestačilo vysvetlenie Andreja Kisku ku kauze financovania jeho prezidentskej kampane spoločnosťou KTAG.

Viktor Orbán,

Podľa Orbána je migračná kríza v Európe riadenou operáciou

18.10.2017 17:15

"Existuje plán, ktorý je zameraný na vytvorenie zmiešaných spoločností na európskom kontinente," uviedol Orbán, podľa ktorého ide o "Sorosov plán".

Daphne Caruana Galizia

Zavraždená maltská novinárka mala nepriateľov na všetkých stranách

18.10.2017 17:12

Zavraždená maltská novinárka Daphne Caruanová Galiziová bola mojím "najväčším nepriateľom", priznal maltský premiér Joseph Muscat.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 99
Celková čítanosť: 215572x
Priemerná čítanosť článkov: 2177x

Autor blogu

Kategórie