Založ si blog

Rozprávka písaná pod hviezdami

„Smútim. Smútim. Smútim. Ako planétka, ktorá nemá svoj mesiac a nemá sa na koho dívať. Smútim! Smútim! Smútim!“ hovoril si Ďu, ktorý túžil po svojej Žu. Sedel a s podopretou bradou sa pozeral z okna na primrznutý svet. Bol do nej zaľúbený a tešil sa na svoj prvý bozk. Sníval o tom často. Nás, ľudí z planéty Zem, by jeho slová žiaľu zrejme rozosmiali. Totiž fialové bytosti z planétky Svetlontída mali hlas, ktorý sa podobal na ten po héliovom nádychu z balóna. Teda veselý, detský, tenučký. Šmolkovský.

Planétka Svetlontída sa nachádza zapotrošená ďaleko vo vesmírnych zákrutách. Dokonca zo Zeme na ňu ani nedovidieť. Ani najnovším superďalekohľadom! Má okolo seba kopu hviezd, ale veľa malých hviezdičiek sa nachádza aj na jej povrchu. Tam sa žije! Obyvatelia planétky, čiže Svetlíci, nepotrebujú k prežitiu toľko zbytočných vecí ako ľudia na Zemi. Okrem lásky a svetla z hviezd im nič viac netreba. Svetlo a láska im dodávajú životnú silu. Nabíjajú ich. Svetlíci zakladajú malé rodinky a bývajú v dutých kmeňoch veľkých tisícročných stromov. V každom majú na strope zavesenú malú hviezdičku, ktorá im posiela svetlo. A taká hviezda svieti aj tisíce rokov! Svetlontída je planétka oveľa chladnejšia ako Zem, no Svetlíkom zima vôbec nie je. Sú zvyknutí. A predstavte si, že im neprúdi v žilkách červená krv ako ľuďom, ale oni v nich majú sladučkú ľadovú dreň. Muž, čiže svetlinko, ju má malinovú, žena, čiže svetlinka, ju má jahodovú, a dieťa, svetlíča, zasa višňovú. A viete, ako svetlíča dospieva? Táto ich ľadová dreň sa v ňom zmení z višňovej na malinovú alebo jahodovú. Ste zvedaví, ako dôjde k zmene? Jednoducho! Keď chlapčenské svetlíča podrastie a zistí, že sa mu páči dievčenské svetlíča, stačí, ak sa do seba zaľúbia a dajú si bozk. Pri ňom sa im trocha zohreje srdiečko a začnú sa meniť.

„Smútim. Smútim. Smútim. Tá Žu je taká žiarivá, taká nádherná! Tak veľmi sa jej chcem páčiť! Čo mám ale urobiť? Som zúfalý! Smútim! Smútim! Smútim!“ opakoval pre seba šmólkovským hláskom Ďu. Do ich príbytku práve nahliadol jeho starý otec a započul vnúčikov žiaľ.

„A nad čím tak smútiš? Mne sa môžeš zdôveriť. Tak sem s tým!“ oslovil ho starký, ktorý mal už vyše tisíc rokov. Vo Svetlontíde považovali každého starého Svetlíka za múdreho, od ktorého sa majú mladí učiť. Starí svetlíci vedeli poradiť najlepšie. Ich tretím okom totiž videli hlboko do vnútra. Vedeli, čo si Svetlíča myslí, ako cíti, čo ho trápi a po čom túži.

„Ale nič, starý otec…“ vstal vnúčik Ďu a dal sa zametať podlahu.

„Ale ja viem, že niekto sa ti páči. Viem, že má krásne žiarivé vlásky a spevavý zamatový hlások. A viem aj to, že by si ju rád držal za ruku a počítal s ňou hviezdy na nebi,“ prekvapil ho starý otec a svetlíča zostalo zaskočené. O svojom tajomstve nikomu nehovorilo.

„Nó… Odhalil si ma! Myslíš si, že by som sa jej mohol páčiť? Mám nádej? Prosím! Prosím! Prosím!“ naliehalo svetlíča a starký, samozrejme, prikývol.

„Neboj sa! Poradím ti, ako by si si ju mohol získať,“ usmial sa a postrapatil ho po hlávke.

„Tak už! Rýchlo! Rýchlo! Rýchlo! Nenapínaj ma a poraď mi!“ vykríklo svetlíča a začalo okolo starého otca netrpezlivo poskakovať.

„Je to jednoduché, vnúčik môj! Ak ju máš naozaj rád, postačí z lásky nazbierať na zázračnej lúke kytičku z jahôd, ktoré sa podobajú srdiečku, a darovať jej ju. Jahody však musia byť ranné, lebo len vtedy majú v sebe čaro lásky,“ opísal mu s vážnou tvárou.

„Ale kde nájdem také jahody? O žiadnej podobnej lúke neviem,“ svetlíča opäť zosmutnelo.

„Nie je až tak vzdialená. Hneď na konci dediny, tam pri najstaršom strome, pôjdeš stále rovno a úzka cestička ťa k jahodovej lúke rýchlo privedie. Ale musíš vstať zavčasu, keď ešte všetci spia. Ešte skôr ako tvoji rodičia!“ prísne zdvihol prst starý otec.

„Čože? Čože? Čože? Ale veď aj ty sám vieš, že jedným z najväčších potešení pre nás svetlíčatá je spánok. A že ten zavčas ráno nám prináša najsladšie sny! Ešte som nepočul o svetlíčati, ktoré by vstalo skôr, ako mu skončia tieto sladké sny! A práve ja patrím medzi najväčších spachtošov!“ zachmúril sa Ďu.

„Spomeň si na tvoju vysnenú! Predstav si jej úsmev! Ak by si ju raz vďaka tej kytičke mohol držať za ruku a možno ju aj pobozkať, nepremohol by si sa a neodpustil si ten sladký spánok? Volá sa to obeta srdca. Ale nechám to na tebe, rozhodni sa sám,“ zakončil starý otec a pobral sa von.

Svetlíča zostalo smutné. Spomenulo si na sladučké sny a na to, aké ťažké je vstať čo i len o chvíľu skôr, nie to ešte tak zavčasu. Keď si však potom pomyslelo na jeho vytúženú Žu, bolo ešte smutnejšie. Nadišiel večer, svetlíča sa pobralo spať, ale predsa poprosilo vtáčika Skorovstaja, nech mu skoro ráno trikrát zapípa do uška. Obeta srdca môže byť krajšia ako lenivosť a pohodlnosť.

Vtáčik Skorovstaj ráno zobudil svetlíča a sprevádzal ho na ceste k jahodovej lúke. Tam Ďu nazbieral úchvatnú kytičku z ranných jahôd v tvare srdca. Dúfal, že sa to podarí.

„Lietam v siedmom nebi!“ zahlásila jeho vysnívaná, keď už v jednej ruke držala kytičku, za druhú zasa svojho zaľúbenca, a takto sa prechádzali spolu planétkou Svetlontída. Aj ona po ňom dlho tajne túžila. Schyľovalo sa im k prvému zázračnému bozku.

Ani netušili, že vďaka nim pribudne vo svete lásky. A vesmír bude opäť o niečo krajší.

(ilustrácie: Pauli Kuricová)

 

…niečo ďalšie príbehové na čítanie tu: O zelenej planéte

…alebo video s ezopovskou múdrosťou tu: Bájka o zajacovi a korytnačke

 

majte radostné dni! :)

Kľúče slov v medziľudských labyrintoch

22.04.2017

Postačilo pár slov ľudí, ktorí rozhodovali, a všetko bolo inak. Pár slov... A viaceré ľudské osudy sa zmenili. Niektoré životné príbehy našli už len čierne strany, posledné a nedopísané. viac »

Divné lanko a zakliaty panic vo Váhu

08.04.2017

V podstate Váh sa v tomto príbehu nevyskytuje. Všetko sa síce odohralo v meste pod Urpínom, kadiaľ tečie Hron, ale ono je to úplne jedno, keby Bystricou tiekol aj Dunaj či Níl. Paľovi by to viac »

Srdcom k nebu

24.09.2016

„Niekedy mám pocit, že všetko je o biznise, peniazoch a zisku. A je mi ľúto najmä mladých,“ hovorí seniorka Marta a pozrie sa na mňa očami, v ktorých sa lesknú prežité skúsenosti. „Nie, viac »

Trump

Trump ocenil diktátora KĽDR, že sa dokázal udržať pri moci

30.04.2017 21:51

Prezident USA povedal, že nevie, či je Kim Čong-un príčetný, očividne je to ale "lišiak", keď sa napriek svojmu mladému veku dokázal udržať pri moci.

Noční vlci, Slavín, Bratislava, vence, vojaci

Ruskí motorkári začali na Slovensku svoju jazdu

30.04.2017 21:31

Kontroverzný ruský motorkársky klub Noční vlci začal na Slovensku svoju motocyklovú jazdu položením vencov na miestach bojov Červenej armády proti fašistom.

Irán, rafinéria, Hasan Rúhání

Irán sa stal sebestačným v produkcii benzínu

30.04.2017 21:00

Iránsky prezident Hasan Rúhání oficiálne otvoril prevádzku rafinérie na juhu krajiny, vďaka ktorej sa Irán stáva sebestačným v produkcii benzínu.

Ukrajina, Kyjev

V Poľsku zadržali Rakúšana podozrivého zo spáchania vojnových zločinov v Donbase

30.04.2017 20:57

Poľskí pohraničníci zadržali 25-ročného Rakúšana podozrivého zo spáchania vojnových zločinov pri bojoch s proruskými separatistami na východnej Ukrajine.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 95
Celková čítanosť: 199813x
Priemerná čítanosť článkov: 2103x

Autor blogu

Kategórie