Založ si blog

Rozprávka písaná pod hviezdami

„Smútim. Smútim. Smútim. Ako planétka, ktorá nemá svoj mesiac a nemá sa na koho dívať. Smútim! Smútim! Smútim!“ hovoril si Ďu, ktorý túžil po svojej Žu. Sedel a s podopretou bradou sa pozeral z okna na primrznutý svet. Bol do nej zaľúbený a tešil sa na svoj prvý bozk. Sníval o tom často. Nás, ľudí z planéty Zem, by jeho slová žiaľu zrejme rozosmiali. Totiž fialové bytosti z planétky Svetlontída mali hlas, ktorý sa podobal na ten po héliovom nádychu z balóna. Teda veselý, detský, tenučký. Šmolkovský.

Planétka Svetlontída sa nachádza zapotrošená ďaleko vo vesmírnych zákrutách. Dokonca zo Zeme na ňu ani nedovidieť. Ani najnovším superďalekohľadom! Má okolo seba kopu hviezd, ale veľa malých hviezdičiek sa nachádza aj na jej povrchu. Tam sa žije! Obyvatelia planétky, čiže Svetlíci, nepotrebujú k prežitiu toľko zbytočných vecí ako ľudia na Zemi. Okrem lásky a svetla z hviezd im nič viac netreba. Svetlo a láska im dodávajú životnú silu. Nabíjajú ich. Svetlíci zakladajú malé rodinky a bývajú v dutých kmeňoch veľkých tisícročných stromov. V každom majú na strope zavesenú malú hviezdičku, ktorá im posiela svetlo. A taká hviezda svieti aj tisíce rokov! Svetlontída je planétka oveľa chladnejšia ako Zem, no Svetlíkom zima vôbec nie je. Sú zvyknutí. A predstavte si, že im neprúdi v žilkách červená krv ako ľuďom, ale oni v nich majú sladučkú ľadovú dreň. Muž, čiže svetlinko, ju má malinovú, žena, čiže svetlinka, ju má jahodovú, a dieťa, svetlíča, zasa višňovú. A viete, ako svetlíča dospieva? Táto ich ľadová dreň sa v ňom zmení z višňovej na malinovú alebo jahodovú. Ste zvedaví, ako dôjde k zmene? Jednoducho! Keď chlapčenské svetlíča podrastie a zistí, že sa mu páči dievčenské svetlíča, stačí, ak sa do seba zaľúbia a dajú si bozk. Pri ňom sa im trocha zohreje srdiečko a začnú sa meniť.

„Smútim. Smútim. Smútim. Tá Žu je taká žiarivá, taká nádherná! Tak veľmi sa jej chcem páčiť! Čo mám ale urobiť? Som zúfalý! Smútim! Smútim! Smútim!“ opakoval pre seba šmólkovským hláskom Ďu. Do ich príbytku práve nahliadol jeho starý otec a započul vnúčikov žiaľ.

„A nad čím tak smútiš? Mne sa môžeš zdôveriť. Tak sem s tým!“ oslovil ho starký, ktorý mal už vyše tisíc rokov. Vo Svetlontíde považovali každého starého Svetlíka za múdreho, od ktorého sa majú mladí učiť. Starí svetlíci vedeli poradiť najlepšie. Ich tretím okom totiž videli hlboko do vnútra. Vedeli, čo si Svetlíča myslí, ako cíti, čo ho trápi a po čom túži.

„Ale nič, starý otec…“ vstal vnúčik Ďu a dal sa zametať podlahu.

„Ale ja viem, že niekto sa ti páči. Viem, že má krásne žiarivé vlásky a spevavý zamatový hlások. A viem aj to, že by si ju rád držal za ruku a počítal s ňou hviezdy na nebi,“ prekvapil ho starý otec a svetlíča zostalo zaskočené. O svojom tajomstve nikomu nehovorilo.

„Nó… Odhalil si ma! Myslíš si, že by som sa jej mohol páčiť? Mám nádej? Prosím! Prosím! Prosím!“ naliehalo svetlíča a starký, samozrejme, prikývol.

„Neboj sa! Poradím ti, ako by si si ju mohol získať,“ usmial sa a postrapatil ho po hlávke.

„Tak už! Rýchlo! Rýchlo! Rýchlo! Nenapínaj ma a poraď mi!“ vykríklo svetlíča a začalo okolo starého otca netrpezlivo poskakovať.

„Je to jednoduché, vnúčik môj! Ak ju máš naozaj rád, postačí z lásky nazbierať na zázračnej lúke kytičku z jahôd, ktoré sa podobajú srdiečku, a darovať jej ju. Jahody však musia byť ranné, lebo len vtedy majú v sebe čaro lásky,“ opísal mu s vážnou tvárou.

„Ale kde nájdem také jahody? O žiadnej podobnej lúke neviem,“ svetlíča opäť zosmutnelo.

„Nie je až tak vzdialená. Hneď na konci dediny, tam pri najstaršom strome, pôjdeš stále rovno a úzka cestička ťa k jahodovej lúke rýchlo privedie. Ale musíš vstať zavčasu, keď ešte všetci spia. Ešte skôr ako tvoji rodičia!“ prísne zdvihol prst starý otec.

„Čože? Čože? Čože? Ale veď aj ty sám vieš, že jedným z najväčších potešení pre nás svetlíčatá je spánok. A že ten zavčas ráno nám prináša najsladšie sny! Ešte som nepočul o svetlíčati, ktoré by vstalo skôr, ako mu skončia tieto sladké sny! A práve ja patrím medzi najväčších spachtošov!“ zachmúril sa Ďu.

„Spomeň si na tvoju vysnenú! Predstav si jej úsmev! Ak by si ju raz vďaka tej kytičke mohol držať za ruku a možno ju aj pobozkať, nepremohol by si sa a neodpustil si ten sladký spánok? Volá sa to obeta srdca. Ale nechám to na tebe, rozhodni sa sám,“ zakončil starý otec a pobral sa von.

Svetlíča zostalo smutné. Spomenulo si na sladučké sny a na to, aké ťažké je vstať čo i len o chvíľu skôr, nie to ešte tak zavčasu. Keď si však potom pomyslelo na jeho vytúženú Žu, bolo ešte smutnejšie. Nadišiel večer, svetlíča sa pobralo spať, ale predsa poprosilo vtáčika Skorovstaja, nech mu skoro ráno trikrát zapípa do uška. Obeta srdca môže byť krajšia ako lenivosť a pohodlnosť.

Vtáčik Skorovstaj ráno zobudil svetlíča a sprevádzal ho na ceste k jahodovej lúke. Tam Ďu nazbieral úchvatnú kytičku z ranných jahôd v tvare srdca. Dúfal, že sa to podarí.

„Lietam v siedmom nebi!“ zahlásila jeho vysnívaná, keď už v jednej ruke držala kytičku, za druhú zasa svojho zaľúbenca, a takto sa prechádzali spolu planétkou Svetlontída. Aj ona po ňom dlho tajne túžila. Schyľovalo sa im k prvému zázračnému bozku.

Ani netušili, že vďaka nim pribudne vo svete lásky. A vesmír bude opäť o niečo krajší.

(ilustrácie: Pauli Kuricová)

 

…niečo ďalšie príbehové na čítanie tu: O zelenej planéte

…alebo video s ezopovskou múdrosťou tu: Bájka o zajacovi a korytnačke

 

majte radostné dni! :)

Budík pre susedov

28.07.2021

„Išla by som už na tú dovolenku! Veď kým sa konečne začnú prázdniny, budeme vyzerať ako mátohy,“ hundre si ponad raňajky gymnazistka, ktorú opäť zobudilo tlmené vibrovanie budíka susedovcov zhora. „Linda, veď ty tak už aj vyzeráš,“ podpichne sestru jej o chvíľu mladšia dvojička Sofia a odpije si z kakaa. „Isté veci je potrebné jednoducho pretrpieť! Koľko [...]

Čas, vôľa a trpezlivosť

25.10.2020

Vôľa človeka úzko súvisí s ovocím jeho dní. Časom a ľuďmi ošúchané príslovie o trpezlivosti a ružiach pozná každý z nás. Už nie každému bývajú tieto slová dôverne známe aj v praktickej rovine. Ale aj tí, ktorí príslovie poznajú len z počutia, si môžu navôkol seba všímať, že vďaka trpezlivosti a vôli všeličo v živote skutočne rozkvitá. [...]

O opicu navyše

18.09.2020

„Oci, viem, že máš asi opicu, ale už by si zvládol šoférovanie?“ dobehlo za otcom dievča s mobilom v ruke a súrením v hlase. „Ale, Nely! Veď otec toho zasa tak veľa nevypil, len jednoducho nie je zvyknutý. Poznáš ho, vždy keď prídeme na letnú dovolenku na Liptov, ujo Vojto otvorí fľašu a otcovi veľa netreba,“ pripomenula jej mama, ktorá sa prehrabávala [...]

Francúzsko, hasiči, požiar

V Maďarsku zomrela jedna osoba pri požiari v domove dôchodcov

28.03.2024 11:17

Pravdepodobnou príčinou požiaru bolo fajčenie v posteli, vyšetrovanie však ešte prebieha.

Illinois, police

Útok nožom v Illinoise si vyžiadal štyroch mŕtvych a päť zranených

28.03.2024 10:46

Podozrivého muža policajti zadržali. Motív útoku nebol bezprostredne známy.

Baltimore most loď nákladná

Po zrútení mosta v Baltimore našli telá dvoch zo šiestich nezvestných osôb

28.03.2024 10:12

Obrovská nákladná loď, ktorú nebolo možné ovládať a následne narazila do mosta, absolvovala predtým v miestnom prístave „bežnú údržbu motora“.

marcelpales

Marcel Páleš (1986) je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. V súčasnosti dramaturg v Rádiu Regina Stred, tiež redaktor a moderátor. Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prózu a poéziu, ale rád sa pristavuje aj v úvahovo-esejistických vetách. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ. V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miroslav Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Nuláci pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítačky so živou hudbou. V roku 2013 vydal Marcel Páleš samostatnú básnickú zbierku VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. V roku 2014 mu vyšla novela MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. Ide o skutočný príbeh mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V rokoch 2013-2015 bol organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. V roku 2018 vydal samostatnú básnickú zbierku ZHRNUTÉ ZO STOLA. V roku 2019 zostavil knižnú zbierku tvorby členov Generácie Nula OKRÔCHANÝ TOPIER.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 121
Celková čítanosť: 413969x
Priemerná čítanosť článkov: 3421x

Autor blogu

Kategórie