Založ si blog

Rozprávka písaná pod hviezdami

„Smútim. Smútim. Smútim. Ako planétka, ktorá nemá svoj mesiac a nemá sa na koho dívať. Smútim! Smútim! Smútim!“ hovoril si Ďu, ktorý túžil po svojej Žu. Sedel a s podopretou bradou sa pozeral z okna na primrznutý svet. Bol do nej zaľúbený a tešil sa na svoj prvý bozk. Sníval o tom často. Nás, ľudí z planéty Zem, by jeho slová žiaľu zrejme rozosmiali. Totiž fialové bytosti z planétky Svetlontída mali hlas, ktorý sa podobal na ten po héliovom nádychu z balóna. Teda veselý, detský, tenučký. Šmolkovský.

Planétka Svetlontída sa nachádza zapotrošená ďaleko vo vesmírnych zákrutách. Dokonca zo Zeme na ňu ani nedovidieť. Ani najnovším superďalekohľadom! Má okolo seba kopu hviezd, ale veľa malých hviezdičiek sa nachádza aj na jej povrchu. Tam sa žije! Obyvatelia planétky, čiže Svetlíci, nepotrebujú k prežitiu toľko zbytočných vecí ako ľudia na Zemi. Okrem lásky a svetla z hviezd im nič viac netreba. Svetlo a láska im dodávajú životnú silu. Nabíjajú ich. Svetlíci zakladajú malé rodinky a bývajú v dutých kmeňoch veľkých tisícročných stromov. V každom majú na strope zavesenú malú hviezdičku, ktorá im posiela svetlo. A taká hviezda svieti aj tisíce rokov! Svetlontída je planétka oveľa chladnejšia ako Zem, no Svetlíkom zima vôbec nie je. Sú zvyknutí. A predstavte si, že im neprúdi v žilkách červená krv ako ľuďom, ale oni v nich majú sladučkú ľadovú dreň. Muž, čiže svetlinko, ju má malinovú, žena, čiže svetlinka, ju má jahodovú, a dieťa, svetlíča, zasa višňovú. A viete, ako svetlíča dospieva? Táto ich ľadová dreň sa v ňom zmení z višňovej na malinovú alebo jahodovú. Ste zvedaví, ako dôjde k zmene? Jednoducho! Keď chlapčenské svetlíča podrastie a zistí, že sa mu páči dievčenské svetlíča, stačí, ak sa do seba zaľúbia a dajú si bozk. Pri ňom sa im trocha zohreje srdiečko a začnú sa meniť.

„Smútim. Smútim. Smútim. Tá Žu je taká žiarivá, taká nádherná! Tak veľmi sa jej chcem páčiť! Čo mám ale urobiť? Som zúfalý! Smútim! Smútim! Smútim!“ opakoval pre seba šmólkovským hláskom Ďu. Do ich príbytku práve nahliadol jeho starý otec a započul vnúčikov žiaľ.

„A nad čím tak smútiš? Mne sa môžeš zdôveriť. Tak sem s tým!“ oslovil ho starký, ktorý mal už vyše tisíc rokov. Vo Svetlontíde považovali každého starého Svetlíka za múdreho, od ktorého sa majú mladí učiť. Starí svetlíci vedeli poradiť najlepšie. Ich tretím okom totiž videli hlboko do vnútra. Vedeli, čo si Svetlíča myslí, ako cíti, čo ho trápi a po čom túži.

„Ale nič, starý otec…“ vstal vnúčik Ďu a dal sa zametať podlahu.

„Ale ja viem, že niekto sa ti páči. Viem, že má krásne žiarivé vlásky a spevavý zamatový hlások. A viem aj to, že by si ju rád držal za ruku a počítal s ňou hviezdy na nebi,“ prekvapil ho starý otec a svetlíča zostalo zaskočené. O svojom tajomstve nikomu nehovorilo.

„Nó… Odhalil si ma! Myslíš si, že by som sa jej mohol páčiť? Mám nádej? Prosím! Prosím! Prosím!“ naliehalo svetlíča a starký, samozrejme, prikývol.

„Neboj sa! Poradím ti, ako by si si ju mohol získať,“ usmial sa a postrapatil ho po hlávke.

„Tak už! Rýchlo! Rýchlo! Rýchlo! Nenapínaj ma a poraď mi!“ vykríklo svetlíča a začalo okolo starého otca netrpezlivo poskakovať.

„Je to jednoduché, vnúčik môj! Ak ju máš naozaj rád, postačí z lásky nazbierať na zázračnej lúke kytičku z jahôd, ktoré sa podobajú srdiečku, a darovať jej ju. Jahody však musia byť ranné, lebo len vtedy majú v sebe čaro lásky,“ opísal mu s vážnou tvárou.

„Ale kde nájdem také jahody? O žiadnej podobnej lúke neviem,“ svetlíča opäť zosmutnelo.

„Nie je až tak vzdialená. Hneď na konci dediny, tam pri najstaršom strome, pôjdeš stále rovno a úzka cestička ťa k jahodovej lúke rýchlo privedie. Ale musíš vstať zavčasu, keď ešte všetci spia. Ešte skôr ako tvoji rodičia!“ prísne zdvihol prst starý otec.

„Čože? Čože? Čože? Ale veď aj ty sám vieš, že jedným z najväčších potešení pre nás svetlíčatá je spánok. A že ten zavčas ráno nám prináša najsladšie sny! Ešte som nepočul o svetlíčati, ktoré by vstalo skôr, ako mu skončia tieto sladké sny! A práve ja patrím medzi najväčších spachtošov!“ zachmúril sa Ďu.

„Spomeň si na tvoju vysnenú! Predstav si jej úsmev! Ak by si ju raz vďaka tej kytičke mohol držať za ruku a možno ju aj pobozkať, nepremohol by si sa a neodpustil si ten sladký spánok? Volá sa to obeta srdca. Ale nechám to na tebe, rozhodni sa sám,“ zakončil starý otec a pobral sa von.

Svetlíča zostalo smutné. Spomenulo si na sladučké sny a na to, aké ťažké je vstať čo i len o chvíľu skôr, nie to ešte tak zavčasu. Keď si však potom pomyslelo na jeho vytúženú Žu, bolo ešte smutnejšie. Nadišiel večer, svetlíča sa pobralo spať, ale predsa poprosilo vtáčika Skorovstaja, nech mu skoro ráno trikrát zapípa do uška. Obeta srdca môže byť krajšia ako lenivosť a pohodlnosť.

Vtáčik Skorovstaj ráno zobudil svetlíča a sprevádzal ho na ceste k jahodovej lúke. Tam Ďu nazbieral úchvatnú kytičku z ranných jahôd v tvare srdca. Dúfal, že sa to podarí.

„Lietam v siedmom nebi!“ zahlásila jeho vysnívaná, keď už v jednej ruke držala kytičku, za druhú zasa svojho zaľúbenca, a takto sa prechádzali spolu planétkou Svetlontída. Aj ona po ňom dlho tajne túžila. Schyľovalo sa im k prvému zázračnému bozku.

Ani netušili, že vďaka nim pribudne vo svete lásky. A vesmír bude opäť o niečo krajší.

(ilustrácie: Pauli Kuricová)

 

…niečo ďalšie príbehové na čítanie tu: O zelenej planéte

…alebo video s ezopovskou múdrosťou tu: Bájka o zajacovi a korytnačke

 

majte radostné dni! :)

Uliate z miešačky života

25.11.2017

„Keby si bol pekár, tak ti poviem, že toto tu je najlepší chlieb, aký som kedy jedol. Ale keďže ide o miešačku a betón, tak ti patrí pochvala, že je to jeden z najlepších matrošov, s akým viac »

Nešťastie nesnívať, šťastie siahať na hviezdy

18.11.2017

„Za plnením svojich snov treba ísť! I keď niektoré veci sú nevyhnutné, trebárs ako moja choroba v tejto chvíli. Ale ja šlapem na to, aby som sa z toho dostal. Priatelia sú pri mne, rodina, viac »

Margita, Presná a štvrť Jánošikova

28.10.2017

V podstate vždy ide o štvrte či štvrtinky. Sem-tam možno o štvrtej, tu a tam po... Štvrtej. Trištvrte na päť a tak. Ale inak ozaj len a len o štvrte. Tie štvrte, ktoré nie sú viditeľné viac »

Nemocnica, Antolská, parkovanie

Bezplatné parkovanie pri nemocniciach má háčik

17.12.2017 15:20

Štvorhodinové bezplatné parkovanie pri nemocniciach prinieslo paradoxnú situáciu.

elektromobil, Šefčovič, Šajgalík

Slovensko ide do výskumu elektroáut

17.12.2017 15:00

Do výskumu elektromobility sa najnovšie viac zapojí aj Slovensko. Vedci Slovenskej akadémie vied dostali dve nabíjacie stanice a dva elektromobily.

Filipíny, tajfún, Hagupit, dážď, vietor

Na Filipínach vyčíňa tropická búrka, záplavy a zosuvy pôdy zabili vyše 30 ľudí

17.12.2017 14:38

Ostrovný štát v Ázii sužuje búrka Kai-tak, takmer 100-tisíc ľudí sa muselo uchýliť do úkrytov.

David Cameron

Britský expremiér Cameron získa významné miesto. Povedie fond na podporu čínskeho megaprojektu

17.12.2017 13:23

Niekdajší britský konzervatívny premiér David Cameron získa vedúcu funkciu vo fonde na podporu projektu Hodvábnej cesty.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 102
Celková čítanosť: 221968x
Priemerná čítanosť článkov: 2176x

Autor blogu

Kategórie