Založ si blog

Človek chytený do siete

„Kde v zadku všetci ste? Ani jeden jediný na slovíčko?“ nahlas vyslovujúc myšlienky hneval sa Domino a nad tmavozelenými očami mu naskočilo pár čiarok. Mama ho občas podpichovala, že tam nosí čiarový kód. A že nech stále nevysedáva len pri internete, vraj z toho mu tak preskakuje. Aj naskakuje..

Pod oknom sa už vyhrievalo ďalšie voľné ráno. Bol slnečný júl, prázdniny a niektorí vysokoškoláci netušili, čo s časom. Napríklad tučný Domino. Keď sa ráno zobudil, doma nikoho nebolo. Jeho rodičia zavčasu cestovali za prácou do susedného mesta a vracali sa až neskoro popoludní. Bol jedináčik a korytnačku, ktorú chovali od jeho dvoch rokov, už za spoločnosť dávno nepovažoval. S kamarátmi z okolia postupne stratil kontakt. Ďakoval nadprirodzenosti za internet. Ten mu prihrával priateľov a vypĺňal väčšinu času. Četovanie, hranie online hier, filmy, hudba, sem-tam nejaké novinky z jeho obľúbenej parkety – počítačového programovania. Tieto prázdninové dni ho ale nesmierne nudili! Všetci kamaráti z internetu sa kamsi rozpŕchli. Na brigády, festivaly, dovolenky, výlety, turistiku, k známym, či len tak, voľakde do prírody. Ani pokecať, ani poriadne zadrviť hru, ani nič! Hneval sa. A nových sa mu hľadať nechcelo.

„Kde všetci v zadku ste? Nudím sa ako opustený pes!“ nervóznymi údermi tučných prstov do klávesnice vyslal status na sociálnu sieť a pustil si ďalší film. Akúsi sci-fi novinku. Cítil sa nesvoj, ako vlk, ktorému obliekli cudziu kožu.

Asi v polovici filmu si dal pauzu, zbehol do chladničky po studený džús a nazrel na internet, čo je nové. A niečo tam aj našiel.

„Ahoj Dominik. Všimla som si tvoj status. Už dávno mi napadlo, že ťa oslovím. Však bývame na tej istej ulici a už sa mi ani nezdravíš. Občas spomínam na časy, ako sme spolu vyrastali a hrali sa vonka. Vtedy nuda nehrozila. Pamätáš?“ písala jeho niekdajšia veľká kamarátka Alexandra. Ale to išlo o časy, keď boli malí a k šťastiu im stačilo to, aby sa hrali spolu na ulici. Teraz, i keď boli cez sociálnu sieť prepojení, ju ignoroval, keďže bola slušným dievčaťom, ktoré rodičom vo všetkom pomáha a každú nedeľu sedí pokorne v kostole. Rozhodol sa, že jej neodpíše ani slovo. Vrátil sa k pozeraniu filmu.

„Shit!“ zhrozil sa, keď si uvedomil, že katastrofa, ktorá sa prihodila hlavným postavám, hrozí aj jemu. Vo filme išlo o dvadsiate druhé storočie, no v podstate problém bol ten istý. Ľudia sa sebe navzájom odcudzili natoľko, že život si užívali prevažne s virtualitou, ktorá im ponúkala všetko dokonale podľa ich predstáv. Nemuseli sa ani pohnúť z izby a pritom mohli precestovať svet, vytvoriť si pomocou fantázie a virtuality akýchkoľvek priateľov, nepriateľov, rodinu či sexuálne objekty.

„Ahoj…“ odhodlal sa Dominik na komunikáciu s Alexandrou, a to po dlhých chvíľach mlčanlivého pozerania sa z okna a uvažovania nad sebou.

Písali si dlho. Dohodli sa, že večer sa stretnú a zájdu kamsi. Podarilo sa im vypátrať a osloviť aj tretieho nezvestného z ich niekdajšej kamarátskej trojice. Večer už sedeli ako znovuobjavení pri kofole a smiali sa na tom, ako sa v útlom detstve stretávali na dvore u Alexandry a hrali rôzne hry pri detskom stolíku, na ktorom bola namaľovaná rozprávka o krtkovi. Dominik musel uznať, že virtuálna komunikácia nikdy nenahradí obyčajné stretnutie človeka tvárou v tvár. Nenahradí objatie, pohladenie, podanie rúk či pohľad do očí. Nenahradí ich, ale môže im napomôcť nájsť sa.

(záhradný stolík s maľbou – Michal LumpArt Lunter)

 

pozrite si aj niečo ďalšie:

poviedka Väzenie pre samoodsúdených

video Múdre slová z (britských) ostrovov

úvaha Slová sú kľúčom, ktorý odomyká ľudské vnútro

 

prajem Vám radostné dni a čo najmenej virtuality v nich :)

 

Výbežok Vlkolinzsky a Gabo

29.07.2017

Akože... Niekedy je lepšie nevedieť. No ozaj... Lebo vás to len zbytočne rozčúli. Najmä keď viete, aká je pravda, no veľa ľudí ju nevie. A niekto ju šíri úplne inak. Vlastne šíri klamstvo, viac »

Kto svieti v nás?

24.06.2017

„Aspoň nemám čas myslieť na hlúposti,“ reagoval Peťo, keď sme sa po náhodnom stretnutí v hypermarkete lúčili a ja som poznamenal, že má opäť natrieskaný program. Aj teraz bol v režime viac »

Prázdniny so strynou Rafaelou

27.05.2017

Akože sú ľudia, ktorých jednoducho musíte poznať. Ale to sa len tak hovorí, že musíte. Mali by ste... Ani nejde o to, že by ste ich poznali. Teda... Osobne. Ako mamu. Či ako psa. Prípadne mačku. viac »

Donald Trump

Trump: Kuba je zodpovedná za útoky na amerických diplomatov

17.10.2017 07:21

Trump to povedal na tlačovej konferencii v Bielom dome. USA koncom septembra kvôli incidentom stiahli z veľvyslanectva na Kube takmer všetok personál.

vražda, zločin, lúpež, krádež, nôž

Útok nožom v Londýne si vyžiadal jednu obeť

17.10.2017 07:06

Polícia incident, ktorý sa stal pred zastávkou metra Parsons Green, nevyšetruje ako teroristický útok.

súťaž mamina

Súťaž o najkrajší výrobok od mamky sa začína

17.10.2017 07:00

Mamičky, ktoré na materskej dovolenke dokážu vlastnoručne vyrobiť šperky, šaty, úžitkové veci, dobre pečú alebo fotografujú, môžu opäť zabojovať o atraktívne ceny.

Monika Jankovská

Hlasovanie o Jankovskej je stále otvorené

17.10.2017 07:00

Vládne strany sa stále nedohodli, čo s nomináciou štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej (Smer) do Súdnej rady.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 99
Celková čítanosť: 215516x
Priemerná čítanosť článkov: 2177x

Autor blogu

Kategórie