Založ si blog

Pohnuté v srdci

„Konečne nejaké teplo!“ pomyslel si Karol, keď sa pred ním otvorili dvere autobusu a vystúpila z nich hudba z rádia. Neckářova Půlnoční. Už niekoľko minút prešľapoval na mieste v objatí ihličnatých stromov a snehu. Predtým zasa poriadnu chvíľu kráčal cez horu, aby na toto miesto, kadiaľ autobus chodí dvakrát za deň, vôbec došiel. Zapadnuté Pánu Bohu za krížami, za chrbtom, boľavým. Boľavým ako život niektorých ľudí.

„Tak kam?“ opýtal sa chlapca trocha podráždene šofér. Nebol nadšený, že musí byť v práci práve na Vianoce. I keď ani doma nemal pokoja, so ženou im to akosi neklapalo. Nemal vlastne už dlhé roky pokojné vnútro nikde. Aj preto bol taký, aký bol. Chladný a ukrutný ako zima v tom roku. Žil s pocitom, že svet mu krivdí. Že nemá šťastia.

Čochvíľa dvadsaťročný Karol, stále chlapec, vyslovil cieľovú stanicu. Keď však šoférovi podal stoeurovku, tušil, že bude zle. Ako ježibaba s dlhou bradou a zúženými očami plnými nenávisti zazrel na neho autobusár a čiastočne v hneve, čiastočne škodoradostne mu oznámil, že to je veľký peniaz a nemá mu ako vydať. Karol však menšie peniaze nemal. V onen deň ráno dostal výplatu, keďže dovtedy usilovne pracoval s drevom uprostred hôr, aby pomohol chudobnej rodine. Vyplatili ho v stovkách. Žiadna menšia bankovka. Domov však chcel… Sadnúť si s rodinou k sviatočnej večeri, položiť na stôl ťažko vydreté peniaze, pomôcť im z dlhov von. Potešiť. Zohriať. Každý cent im bol drahý. Keď však videl, že s mrzutým šoférom nepohne, navrhol mu, nech sumu zaokrúhli tak, aby mu vedel vydať. Autobusár si prešiel hrebeňom z prstov cez mastné vlasy. Robil tak vždy, keď tušil možnosť ľahko prísť k niečomu. Zacítil možnosť privyrobiť si. Keď už musí byť aj vo sviatok v práci a drgotať sa týmito lazmi, nech za to niekto poriadne zaplatí. Návrh prijal. Sumu za lístok strojnásobil a ostatné peniaze chlapcovi s radosťou vydal. Ak by chcel, vedel by mu pokojne vydať všetky peniaze. Veď boli Vianoce.

„Ďakujem vám za vašu ochotu!“ vyslovil chlapec pokorne, posnažil sa o úsmev a šiel si sadnúť. Smutne pozoroval cestu a myslel na to, že rodine zostalo o čosi menej. Nevadí, on peniaze nepotrebuje. Uskromní sa. Ako obvykle. Chlapcovi sa zarosili oči, keď si pomyslel na svojich najmilších doma. Malá sestrička sa určite poteší, keď ho uvidí a on ju vezme do náručia, aby ju zdvihol až kamsi do nebies. Chorý otec ho pochváli za usilovnosť, mama všetko vypovie bez slov. Slzami v očiach a objatím.

Na ďalšej zastávke nastúpil starec, ktorého Karol už z videnia poznal. Prisadol si k chlapcovi a dali sa do reči. Šofér bol zvedavý, o čom sa rozprávajú, preto nenápadne stiahol rádio a započúval sa. Starec sa najprv posťažoval chlapcovi na chladnú a ukrutnú zimu. Na veľa snehu a na to, že mu chýba žena, ktorá pred rokmi umrela.

„Ale čože mladý človek nesedí v teple domova a nevychutnáva mamin koláč? Veď sú Vianoce!“ oslovil ho starec. Šofér zbystril.

Chlapec vysvetľoval chudobné položenie rodiny, chorého otca, slabú mamu, malú sestru a snahu im pomôcť. Opísal mu posledné dni. Ich ťažobu pri práci s drevom, v objatí hôr a zimy. Ukázal starcovi doráňané ruky. Ale ukázal mu aj úsmev, keď hovoril o tom, ako sa teší na milovaných. Ako im odovzdá všetky peniaze a azda ich poteší, pomôže. Starý muž mocnejšie privrel pery. Akoby v chlapcovi videl seba, keď bol mladým chlapčiskom. Robil to isté. Postrapatil ho a prikývol mu s uznaním.

Šofér spomalil. Ťažšie sa mu pozeralo na cestu. Ani nie preto, že husto snežilo… Ani nie preto, že by po dlhej trase pomedzi hory opäť nasledovala nejaká drobná osada, kde niekto pristúpi. Spomalil, lebo sa mu čosi pohlo v srdci, čosi ho tam pichlo a v očiach sa mu zalesklo.

 

maruška 1 zmenšené(ilustrácia: Marta Páslerová)

Výbežok Vlkolinzsky a Gabo

29.07.2017

Akože... Niekedy je lepšie nevedieť. No ozaj... Lebo vás to len zbytočne rozčúli. Najmä keď viete, aká je pravda, no veľa ľudí ju nevie. A niekto ju šíri úplne inak. Vlastne šíri klamstvo, viac »

Kto svieti v nás?

24.06.2017

„Aspoň nemám čas myslieť na hlúposti,“ reagoval Peťo, keď sme sa po náhodnom stretnutí v hypermarkete lúčili a ja som poznamenal, že má opäť natrieskaný program. Aj teraz bol v režime viac »

Prázdniny so strynou Rafaelou

27.05.2017

Akože sú ľudia, ktorých jednoducho musíte poznať. Ale to sa len tak hovorí, že musíte. Mali by ste... Ani nejde o to, že by ste ich poznali. Teda... Osobne. Ako mamu. Či ako psa. Prípadne mačku. viac »

Donald Trump

Trump: Kuba je zodpovedná za útoky na amerických diplomatov

17.10.2017 07:21

Trump to povedal na tlačovej konferencii v Bielom dome. USA koncom septembra kvôli incidentom stiahli z veľvyslanectva na Kube takmer všetok personál.

vražda, zločin, lúpež, krádež, nôž

Útok nožom v Londýne si vyžiadal jednu obeť

17.10.2017 07:06

Polícia incident, ktorý sa stal pred zastávkou metra Parsons Green, nevyšetruje ako teroristický útok.

súťaž mamina

Súťaž o najkrajší výrobok od mamky sa začína

17.10.2017 07:00

Mamičky, ktoré na materskej dovolenke dokážu vlastnoručne vyrobiť šperky, šaty, úžitkové veci, dobre pečú alebo fotografujú, môžu opäť zabojovať o atraktívne ceny.

Monika Jankovská

Hlasovanie o Jankovskej je stále otvorené

17.10.2017 07:00

Vládne strany sa stále nedohodli, čo s nomináciou štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej (Smer) do Súdnej rady.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 99
Celková čítanosť: 215504x
Priemerná čítanosť článkov: 2177x

Autor blogu

Kategórie