Založ si blog

Dúfať, veriť, vydržať

„Ešte vydrž, dušička moja! Bez tréningu a pevnej vôle to len tak niekam nedotiahneš!“ zdôraznila stará žena a zapozerala sa na čiernobiele fotografie na starom bielizníku. Zlatovlasé dievča s malými vrkočmi zložilo ruky z klavíra a otočilo sa.

„Dobre, ale dajme si malú prestávku! Som smädná… A zatiaľ mi porozprávaj niečo o tvojej mladosti. Ocko mi hovoril, že vraj si stretla aj toho slávneho Smetanu! To naozaj? Či si zo mňa znova uťahoval?“ malá zlatovláska s veľkými zelenými očami sa zadívala na šedivé vlasy jej starej mamy. Tá sa kvôli pohľadu na čiernobiele obrázky života ešte na chvíľu stratila v minulosti, ale potom jej už všetko po poriadku vykreslila.

„Nie, neuťahoval si z teba, Adelka. Vieš, keď som bola mladá, rodičia mi umreli a nikoho som tu na Slovensku nemala. Preto ma na pár rokov zavialo do Prahy. Ku strýkovi. Nebol bohatý, aj preto som pracovala ako slúžka. Upratovala som a starala sa o deti v bohatej rodine. Často sa pán so svojimi hosťami rozprával práve o Smetanovi. Mali ho v úcte. Slávny hudobný velikán predstavoval v tom čase v Prahe známu osobnosť, proti ktorej mnohí zo závisti zbrojili. Intrigami a podlými počinmi mu sťažovali jeho umeleckú cestu. Mal to naozaj ťažké, a napriek tomu stvoril nesmrteľné diela. Však ich sama poznáš a obdivuješ…“ na moment prerušila svoje rozprávanie a pohľadom zablúdila na rokmi opotrebovaný klavír, potom na svoju vnučku.

„Zaujímavé! No ale ako to bolo s tým stretkom s ním?“ vrátila ju späť dievčinka. Rozprávanie starkej ju strhlo a pripomenulo pútavé príbehy ich pani učiteľky.

„Keď som mala voľno, rada som zašla k Vltave. Tam som sa prechádzala a obdivovala okolie. Smetanu to tam tiež ťahalo. Chodieval k Vltave pravidelne a sám. Vraj tak rád tvoril. Ľudia ho poznali, zdvorilo ho pozdravovali a šepkali si o ňom. Mala som len ledva sedemnásť a on už po päťdesiatke, keď som sa raz počas voľna smutná zastavila na Karlovom moste a odtiaľ pozerala do Vltavy. Trápilo ma, že môj veľký sen sa asi nikdy neuskutoční. Túžila som pestovať kvety a mať aspoň maličké kvetinárstvo. Lenže po smrti rodičov sa zo mňa stala len slúžka. Obyčajná slúžka… Bez peňazí, bez budúcnosti…“ na chvíľu prestala rozprávať a znova sa stratila v spomienke. Dievčatko ju ale podrmaním za ruku stiahlo späť ku nej, aby v rozprávaní pokračovala.

„No a ako som tam hľadela zamyslená na mohutnú rieku, prešiel poza mňa. Tiež vážny a zamyslený. Vedela som, že ho ťaží všetko to nepriateľské zbrojenie jeho neprajníkov. Bolo toho na jedného človeka veľa. Aj zdravie mal podlomené… Obzerala som sa za ním, ako pokojne kráča, hľadí na rieku a nad čímsi uvažuje. Možno nad novou hudbou o českom národe, ktorá prežije a bude pozdvihovať ľudí aj v budúcnosti. A potom mu spadla ceruza. Začínal mať problémy so sluchom, teda vôbec si to nevšimol. Podišla som, zdvihla ceruzu, chvíľu váhala, či je to správne, ísť za cudzím mužom a osloviť ho… Napokon po dobehnutí ho som mu ju podala do ruky. Na vážnu tvár mu naskočil úsmev. Poďakoval a spýtal sa ma, prečo som tam stála taká smutná. Zaskočil ma tým. Cítila som sa vždy taká prehliadaná. Od hanby a trémy sa mi triasli kolená, možno aj preto som sa mu priznala, že za posledné obdobie sa môj život zmenil a zdá sa, že sa mi nesplní vytúžený sen. Prikývol, pozrel na mňa, na most, na šíru Vltavu a vyslovil jednoduché slová, za ktoré mu podnes ďakujem,“ šedivá žena opäť stíchla, aby sa uistila, či ju dievča počúva. Tá mala uši napäté a netrpezlivo čakala na záver krátkeho rozprávania.

„A čo ti ten Smetana povedal?“ opýtala sa zlatovláska a  na starkú upierala oči ako veriaci na sochu Panenky Márie. Stará mama bola teraz zahľadená na novšiu fotografiu, na ktorej spolu so známymi a najbližšou rodinou stoja pred kvetinárstvom. Teda na jej veľký sen, ktorý sa naplnil.

„Dúfať! Dúfať v zmenu a byť v trpezlivosti usilovná! Prekážky boli, sú a aj budú…“ citovala Smetanu a oči sa jej zaleskli.

IMG_2324(foto: autor)

PH(ilustrácia poviedky: Pavel Huszár)

Výbežok Vlkolinzsky a Gabo

29.07.2017

Akože... Niekedy je lepšie nevedieť. No ozaj... Lebo vás to len zbytočne rozčúli. Najmä keď viete, aká je pravda, no veľa ľudí ju nevie. A niekto ju šíri úplne inak. Vlastne šíri klamstvo, viac »

Kto svieti v nás?

24.06.2017

„Aspoň nemám čas myslieť na hlúposti,“ reagoval Peťo, keď sme sa po náhodnom stretnutí v hypermarkete lúčili a ja som poznamenal, že má opäť natrieskaný program. Aj teraz bol v režime viac »

Prázdniny so strynou Rafaelou

27.05.2017

Akože sú ľudia, ktorých jednoducho musíte poznať. Ale to sa len tak hovorí, že musíte. Mali by ste... Ani nejde o to, že by ste ich poznali. Teda... Osobne. Ako mamu. Či ako psa. Prípadne mačku. viac »

Smolíková

Povedie ministerstvo školstva Smolíková?

17.08.2017 19:00

Takmer po roku a pol úradovania skladá minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) zbrane. Nohy mu podrazilo pochybné rozdeľovanie eurofondov za 600 miliónov eur.

Peter Kažimír

Kažimír chce viac podporiť nájomné bývanie

17.08.2017 18:00

Ministerstvo financií chce viac podporiť nájomné bývanie ako kupovanie bytov do vlastníctva. Pre mladých mení podporu pri hypotékach.

barcelona

Útok teroristov v srdci Barcelony: Údajne až 13 mŕtvych a desiatky zranených

17.08.2017 17:46, aktualizované: 19:02

V centre španielskej Barcelony narazila do davu turistov dodávka. Polícia potvrdila, že išlo o teroristický čin.

Palác

Miesto podpisu mierovej dohody na Ľubovnianskom hrade zachránia

17.08.2017 17:00

Gotický palác s pivnicami, ktorý je súčasťou Ľubovnianskeho hradu v súčasnosti obsadili v znamení jeho záchrany reštaurátori.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 99
Celková čítanosť: 210442x
Priemerná čítanosť článkov: 2126x

Autor blogu

Kategórie