Založ si blog

Žena, ktorá vydržala

Postačí zopár dobre mierených slov a stávajú sa správnym kľúčom, ktorý odomyká spomienky. Rozkotúľajú sa razom kratšie aj dlhšie príbehy a s nimi možno aj slzy. S Luciou Žáryovou, dcérou Štefana Žáryho a Hany Ponickej, sme takto odomkli komnatu jej spomienok na mamu, obdivuhodnú to ženu.

Listovanie v jej živote je ako listovanie v napínavej knihe. Na svet prišla malá Hanka v novohradskej obci Halič v roku 1922. Štúdium medicíny počas 2. svetovej vojny nedokončila. Aktívne sa zúčastnila Slovenského národného povstania a aktívna bola vlastne aj vo všeličom inom. Ako redaktorka, no najmä ako spisovateľka ľúbila predovšetkým slovo. Nebola však stvorená na to, aby iba držala hubu a krok. Úprimné postoje neskrývala. Nepatrila k tým, ktorí zapreli seba a prevrátili kabáty, len aby sa mali lepšie. Lenže práve cit pre spravodlivosť a úprimnosť sa Hane Ponickej stali neviditeľnými kľúčmi, ktoré jej zamkli mnohé dvere. Teda najmä tie, ktoré otváral vtedajší režim. Nakoľko zvnútra ju nemohli nijako umlčať a spútať, robili tak aspoň zvonka. Žila skromne, chudobne, bola neustále sledovaná, poťahovaná, limitovaná a nemohla publikovať. Písať však neprestala. Veď ani skutočný veriaci neprestane veriť len preto, že mu bránia vojsť do kostola.

V Bratislave bola dusná atmosféra, v ktorej sa už Ponickej nedalo dýchať. Mnohí jej závideli a stavali si pred ňou neviditeľný múr. Niektorí muži sa neprehrýzli už len tým, že Ponická ako žena písala omnoho lepšie ako viacerí chlapi. Potrebovala odísť, vykašľať sa na Bratislavu… Kľúčom do jej srdca sa napokon stala malebná obec Lukavica a v nej zapadnutý mlyn. Kade-tade v ňom lozili myši, nič poriadne nefungovalo a kadečo bolo potrebné najprv opraviť, aby sa tam dalo ako-tak existovať. Ale Ponická bola spokojná. Vedela, že otvára novú etapu života, že našla prostredie, v ktorom bude môcť pokojne tvoriť. Písanie bolo pre ňu kľúčom do iného sveta – do sveta, kde jej nikto nemôže nič zakazovať, ani nič diktovať. „Napokon však ani v Lukavici nenašla úplný pokoj,“ vysvetľuje mi jej dcéra Lucia, ktorá sa na mamu podobá hlasom aj výzorom.

Odpočúvali ju, sledovali, otravovali jej najbližších. Eštebáci významnú spisovateľku nešetrili. Raz sa vybrala tráviť Vianoce práve s dcérou Luciou hlboko a vysoko do hôr. Odrezaní od eštebáckej civilizácie tam dolu. Pekné chvíle tam prežili aj s trojicou drevorubačov, ktorí im zaraz prirástli k srdcu. Našli v nich krásnych a vľúdnych ľudí. A predsa len napokon vysvitlo, že jeden z nich donášal eštebákom.

Život Hany Ponickej bol aj o hľadaní pokoja, i keď neprajníci do jej dní pravidelne vnášali nepokoj. A to by jej postačilo máličko, aby od nich pokoj mala – prikývnuť režimu a tancovať podľa ich piesní. Pochopiteľne, zvonka by pokoj možno mala, ale zvnútra určite nie. Hana však vydržala – vydržala byť sama sebou, neobrátiť kabát. Azda aj preto je vzorom pre nás ostatných.

Postačí zopár dobre mierených slov a stávajú sa správnym kľúčom, ktorý odomyká ľudské srdce. Zdá sa, že táto neobyčajná žena vydržala chrániť práve takéto ľudské slová. Zaslúži si náš obdiv.

hp2(fotomontáž: autor)

Pozrite si aj krátke životopisné video o Hane Ponickej TU.

Vypočujte si reláciu Portréty o Hane Ponickej, a to rozhovor s jej dcérou Luciou Žáryovou TU.

Uliate z miešačky života

25.11.2017

„Keby si bol pekár, tak ti poviem, že toto tu je najlepší chlieb, aký som kedy jedol. Ale keďže ide o miešačku a betón, tak ti patrí pochvala, že je to jeden z najlepších matrošov, s akým viac »

Nešťastie nesnívať, šťastie siahať na hviezdy

18.11.2017

„Za plnením svojich snov treba ísť! I keď niektoré veci sú nevyhnutné, trebárs ako moja choroba v tejto chvíli. Ale ja šlapem na to, aby som sa z toho dostal. Priatelia sú pri mne, rodina, viac »

Margita, Presná a štvrť Jánošikova

28.10.2017

V podstate vždy ide o štvrte či štvrtinky. Sem-tam možno o štvrtej, tu a tam po... Štvrtej. Trištvrte na päť a tak. Ale inak ozaj len a len o štvrte. Tie štvrte, ktoré nie sú viditeľné viac »

Nemocnica, Antolská, parkovanie

Bezplatné parkovanie pri nemocniciach má háčik

17.12.2017 15:20

Štvorhodinové bezplatné parkovanie pri nemocniciach prinieslo paradoxnú situáciu.

elektromobil, Šefčovič, Šajgalík

Slovensko ide do výskumu elektroáut

17.12.2017 15:00

Do výskumu elektromobility sa najnovšie viac zapojí aj Slovensko. Vedci Slovenskej akadémie vied dostali dve nabíjacie stanice a dva elektromobily.

Filipíny, tajfún, Hagupit, dážď, vietor

Na Filipínach vyčíňa tropická búrka, záplavy a zosuvy pôdy zabili vyše 30 ľudí

17.12.2017 14:38

Ostrovný štát v Ázii sužuje búrka Kai-tak, takmer 100-tisíc ľudí sa muselo uchýliť do úkrytov.

David Cameron

Britský expremiér Cameron získa významné miesto. Povedie fond na podporu čínskeho megaprojektu

17.12.2017 13:23

Niekdajší britský konzervatívny premiér David Cameron získa vedúcu funkciu vo fonde na podporu projektu Hodvábnej cesty.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 102
Celková čítanosť: 222010x
Priemerná čítanosť článkov: 2177x

Autor blogu

Kategórie