Založ si blog

Hnev náš každodenný

„…náš každodenný…“ tu akosi mocnejšie zopäl kostnaté dlane a odriekal ďalej každodenné slová. Pomyslel pri tom na ten ich chlebík. Čoraz náročnejšie je zarobiť naň. Doba akosi stvrdla, uvažoval neraz. Stvrdla ako starý chlieb. A on sa opäť musel vzdať jednej zo svojich najvzácnejších vecí. Musí predsa utiahnuť rodinu a s poctivosťou sa to inak nedá. Jakub ale nepatril k tým, ktorí sa vzdávajú.

„Ja vám dám, špiny všivavé! Som zvedavý, či aj nabudúce si tu zastanete!” Nadával Marek a päsťou búchal po kufri auta, ktoré stálo pred jeho bránou. Na tučnej ruke sa mu od prudkých pohybov hompáľala zlatá retiazka. Spomienka na prvý čierny kšeft.

„…i my odpúšťame…“ Jakub pootočil hlavou, aby sa pozrel na svoje dcéry. Naučil ich slová nielen odriekať, ale pomyslieť pri nich na podstatu. Bol na svoje dievčatá hrdý, lebo z nich vyrastali ľudia, ktorí vedia, čo je správne.

„…skurvenci!“ hnev sa v Marekovi ešte viac vystupňoval, keď si pomyslel na to, že má narodeniny a že už o nejakú polhodinku mu prídu prví hostia. „Ako vojdú dovnútra, keď tento chumaj zaparkoval tak idiotsky?!“ uvažoval posadnutý nenávisťou.

„…zbav nás zlého…“ končil známy tok slov Jakub a zakrátko pokračoval vlastnými. Vedel, že veľa z okolitých ľudí v laviciach iba odrieka naučené vety a slovám ani poriadne nevenujú pozornosť. Jakub za najkrajšiu modlitbu považoval tú, ktorá je každý deň iná, a pritom postačí pár jednoduchých úprimných slov. Takých priam priateľských – ako dobrý sused susedovi, či ako dcéra matke.

Obchádzal auto, krásneho veterána, na ktorom oči nechával pravidelne. Už dlho o ňom sníval. O to viac ho to pálilo. Spomenul si, ako ho chcel kúpiť od toho chudáka, čo vyrába nábytok. Dal by mu zaň hocikoľko. „Veď sú chudobní ako kostolná myš! Ledva s tou stolárčinou prežíva!“ hovoril si často v duchu. Ale odpoveď bola vždy jasná – auto je nepredajné. Bolo zdedené po starom otcovi. Teraz stálo pred bránou Marekovho domu, ktorý je prvý od kostola. Paradoxne. Neveriaci býva ku svätostánku najbližšie. A preto sa stávalo, že keď autá nemali kde zastaviť, postávali aj popri jeho dome.

„O 20 minút mi prídu prví hostia! Ako ich pustím do dvora?! Kde zaparkujú?! Tamto pri potoku?!“ začínal dostávať odtiene červenej farby a prestával myslieť rozumne. Nenávisť a hnev úradovali. „Veď ja vám ukážem!“ Ak by existoval hnevomer, zrejme by práve dosahoval vysoké čísla.

Vylomil malé okienko na nádhernom veteráne. Cezeň sa rukou vplazil dovnútra a stiahol okno. Otvoril si dvere, nasadol, ešte chvíľu sa pokochal prekrásnym autiskom, po akom vždy túžil, ale nevraživosť v ňom opäť zvíťazila. A tak sa nadýchol, povolil ručnú brzdu, vystúpil von, aby podišiel za auto. Pozrel sa na kostol a konal…

„…a o čo ťa ešte prosím – daj aby sme sa naučili ovládať hnev. Všimol som si, že dnes ho akosi viac ľudí nezvláda…“ končil svoj rozhovor s Najvyšším Jakub. Čoskoro začnú odbíjať zvony a on sa poberie aj so svojou rodinou domov. Dnes prvý raz pešo. Ale s pokojom v duši.

„Zbohom!“ tučné prsty sa oddelili od skvostného veterána a ten už si to rezal sám. Dolu ulicou. Do potoka. Až teraz sa Marek spokojne usmial. Pôsobil ako človek so psychickou poruchou, ktorému práve preskočili volty. Autíčka mu bolo ľúto, ale musel nejako vybabrať s človekom, ktorý mu zatarasil cestu. Navyše, už dávno chcel staré auto kúpiť, ale Jakub mu ho nie a nie predať. Tu už začali prichádzať prví gratulanti na čele s Marekovou manželkou a synmi. Chvíľu po nich sa z kostola začali valiť aj prví veriaci.

Zvony odbíjali koniec omše, keď mocnejšie začalo biť aj srdce Marekovej ženy. Keď zistila, kvôli čomu sa nádherný veterán ocitol rozbitý dolu v potoku, takmer ju porazilo. Na manželovu 50-tku mu chcela pripraviť najkrajší darček. Zlomila Jakuba, aby auto vo finančnej tiesni predal. Nuž ale… Hnev je hnev…

11705545_10204318972839550_8920751389311550542_o

(foto: Miroslav Trimay)

Kľúče slov v medziľudských labyrintoch

22.04.2017

Postačilo pár slov ľudí, ktorí rozhodovali, a všetko bolo inak. Pár slov... A viaceré ľudské osudy sa zmenili. Niektoré životné príbehy našli už len čierne strany, posledné a nedopísané. viac »

Divné lanko a zakliaty panic vo Váhu

08.04.2017

V podstate Váh sa v tomto príbehu nevyskytuje. Všetko sa síce odohralo v meste pod Urpínom, kadiaľ tečie Hron, ale ono je to úplne jedno, keby Bystricou tiekol aj Dunaj či Níl. Paľovi by to viac »

Srdcom k nebu

24.09.2016

„Niekedy mám pocit, že všetko je o biznise, peniazoch a zisku. A je mi ľúto najmä mladých,“ hovorí seniorka Marta a pozrie sa na mňa očami, v ktorých sa lesknú prežité skúsenosti. „Nie, viac »

Trump

Trump ocenil diktátora KĽDR, že sa dokázal udržať pri moci

30.04.2017 21:51

Prezident USA povedal, že nevie, či je Kim Čong-un príčetný, očividne je to ale "lišiak", keď sa napriek svojmu mladému veku dokázal udržať pri moci.

Noční vlci, Slavín, Bratislava, vence, vojaci

Ruskí motorkári začali na Slovensku svoju jazdu

30.04.2017 21:31

Kontroverzný ruský motorkársky klub Noční vlci začal na Slovensku svoju motocyklovú jazdu položením vencov na miestach bojov Červenej armády proti fašistom.

Irán, rafinéria, Hasan Rúhání

Irán sa stal sebestačným v produkcii benzínu

30.04.2017 21:00

Iránsky prezident Hasan Rúhání oficiálne otvoril prevádzku rafinérie na juhu krajiny, vďaka ktorej sa Irán stáva sebestačným v produkcii benzínu.

Ukrajina, Kyjev

V Poľsku zadržali Rakúšana podozrivého zo spáchania vojnových zločinov v Donbase

30.04.2017 20:57

Poľskí pohraničníci zadržali 25-ročného Rakúšana podozrivého zo spáchania vojnových zločinov pri bojoch s proruskými separatistami na východnej Ukrajine.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 95
Celková čítanosť: 199860x
Priemerná čítanosť článkov: 2104x

Autor blogu

Kategórie