Založ si blog

Kroky späť, ktoré nás posúvajú vpred

Vedľa mňa sedí upír, oproti akýsi tiger a inak je terénne auto plné folkloristov. A vôbec nejde o pomätený sen, ani o uvoľnený stav po užití zakázanej látky. Tí dvaja netradiční pasažieri sú chlapci s  tvárou pomaľovanou tematicky, keďže aj maľovanie na tvár bola jedna z atrakcií programu. Terénne auto si to razantne reže ochranným pásmom po poľnej ceste späť k „civilizácii“. Tam, na horskej lúke Nízkych Tatier, odkiaľ sa vzďaľujeme, sme sa mohli „vzdialiť“ od 21. storočia a na moment sa vrátiť do minulosti našich predkov. Až neskôr som si uvedomil, že podobné návraty nám otvárajú oči.

Deň Valaskej kultúry spojený s požehnaním oviec, ich prvým vyháňaním na pašu či magickými úkonmi spojenými s ovčiarstvom, to je len zlomok toho, ako si účastníci podujatia vysoko nad obcou Mýto pod Ďumbierom pripomenuli spôsob života našich predkov v minulosti, čiže čas, keď ešte nikto nefrčal na sociálnych sieťach, na mobiloch a vlastne ani na elektrine. Na jazyku mám nebo, lebo si vychutnávam bačovské syrové poklady a zapíjam črpákom žinčice, a aby aj dušu pohladilo, počúvam nôtenie neďaleko stojaceho Michala Smetanku zo spišských končín. Zanedlho sa s ním rozprávam o podstate toho všetkého – o zachovávaní dobrého, na čo desaťročia padá veľa neviditeľného prachu. A keď už nie zachovať, aspoň nezabudnúť. Bez včerajškov by predsa neboli dnešky.

Z úplne iného súdka som však „ulieval“ spolu s majstrom slova Jurajom Sarvašom v ten istý deň, no ráno, na podstatne odlišnom mieste. Prechádzali sme sa evanjelickým cintorínom v Banskej Bystrici. Na tom legendárnom, ktorý Juraj označil za akýsi druhý národný cintorín. Sprevádzaní chladným vetrom pozdravili sme velikánov od Botta, Rázusa, Figuša-Bystrého, Matušku, až po Terezu Vansovú. Zanedlho sa práve okolo hrobu autorky prvého ženského slovenského románu nazbieralo množstvo ľudí a začal sa druhý deň jubilejného 50-teho ročníka Vansovej Lomničky. Bolo nádherné pozorovať, ako sa na Vansovú nezabúda, ako sa zachováva človečina v slovenskom krásnom slove. Tereza Vansová je predsa významnou predchodkyňou súčasných autorov či autoriek. Bez včerajších by dnešní boli výrazne pozadu.

 Prší. Ale obecný organista Sielnice ma oduševnene vedie ulicou ku kostolu. Držíme nad sebou dáždniky, ale on má v sebe rozžiarené slnko nadšenia. Zakrátko stojíme pred Božím chrámom, kde sa v tomto roku pustili do odvážneho počinu – rozkopali zem, po ktorej sa desaťročia chodievalo do kostola. Rozkopali ju, aby sa pozreli do minulosti. Stál tam kedysi starý kostol a objavené základy ponúkajú pohľad o niekoľko stáročí späť. Fascinujúce! Organista mi radostne ukazuje, kde v tieto dni našli nálezy, ktoré môžu podstatne zmeniť mnohé doterajšie poznatky obce. Desaťročia až stáročia o tom netušili. A pritom bez minulého by nebolo prítomné.

Dni sa opäť o niečo posunú a už sedím pri krstnom otcovi na Liptove. Prezeráme si staré fotky, ktoré som pred pár rokmi vzal z domu po prastarých rodičoch. Je na nich dokonca aj moja praprastará mama. Krstný otec je chodiaca kronika, má obdivuhodnú pamäť, preto mi mnohé rozpráva ako príbeh, ktorý sa stal včera. S úctou k našim predkom počúvam, dozvedám sa nové, všeličo mi odkrýva biele miesta v mozaike histórie rodiny. Odhaľovanie koreňov môže byť pre každého z nás odkrývaním veľkého príbehu. Bez včerajškov našich predchodcov by predsa neboli naše dnešky.

„…dnes viem, / že za zákrutou rokov, / objavím nečakane / biele miesta máp / skryté v hlbinách / svojho bytia.“ A potom opäť o pár dní neskôr sedím doma v tichu a čítam básne, ktoré mi poslala vzácna pani Filipová, mamka Jara Filipa. V jej slovách opäť nachádzam odpovede. Všetko to minulé, čo je navonok ďaleko od nás a mimo nás, nás predsa priviedlo sem. Vďaka tomu, čo nás predišlo, sme tí, ktorí sme. Vďaka včerajškom žijeme dnešky. Aké naivné je mávnuť rukou a povedať, že sa nás to v podstate netýka. S minulosťou síce nepohneme, ale bez nej by sme sa nemohli hýbať. Presne tak, ako sa vďaka našim dneškom nepohnú tí zajtrajší. Tí „naši“ zajtrajší. Niekedy aj návraty nám otvárajú oči a posúvajú nás vpred.

„Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť.“ (Thomas Mann)

trimay(foto: Miroslav Trimay)

Výbežok Vlkolinzsky a Gabo

29.07.2017

Akože... Niekedy je lepšie nevedieť. No ozaj... Lebo vás to len zbytočne rozčúli. Najmä keď viete, aká je pravda, no veľa ľudí ju nevie. A niekto ju šíri úplne inak. Vlastne šíri klamstvo, viac »

Kto svieti v nás?

24.06.2017

„Aspoň nemám čas myslieť na hlúposti,“ reagoval Peťo, keď sme sa po náhodnom stretnutí v hypermarkete lúčili a ja som poznamenal, že má opäť natrieskaný program. Aj teraz bol v režime viac »

Prázdniny so strynou Rafaelou

27.05.2017

Akože sú ľudia, ktorých jednoducho musíte poznať. Ale to sa len tak hovorí, že musíte. Mali by ste... Ani nejde o to, že by ste ich poznali. Teda... Osobne. Ako mamu. Či ako psa. Prípadne mačku. viac »

Rakúsko voľby, Kern

Sociálni demokrati skončili v rakúskych voľbách druhí

17.10.2017 07:36

Vyplýva to z predbežných konečných výsledkov, ktoré zverejnilo rakúske ministerstvo vnútra.

Donald Trump

Trump: Kuba je zodpovedná za útoky na amerických diplomatov

17.10.2017 07:21

Trump to povedal na tlačovej konferencii v Bielom dome. USA koncom septembra kvôli incidentom stiahli z veľvyslanectva na Kube takmer všetok personál.

vražda, zločin, lúpež, krádež, nôž

Útok nožom v Londýne si vyžiadal jednu obeť

17.10.2017 07:06

Polícia incident, ktorý sa stal pred zastávkou metra Parsons Green, nevyšetruje ako teroristický útok.

súťaž mamina

Súťaž o najkrajší výrobok od mamky sa začína

17.10.2017 07:00

Mamičky, ktoré na materskej dovolenke dokážu vlastnoručne vyrobiť šperky, šaty, úžitkové veci, dobre pečú alebo fotografujú, môžu opäť zabojovať o atraktívne ceny.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 99
Celková čítanosť: 215525x
Priemerná čítanosť článkov: 2177x

Autor blogu

Kategórie