Založ si blog

Nešťastie nesnívať, šťastie siahať na hviezdy

„Za plnením svojich snov treba ísť! I keď niektoré veci sú nevyhnutné, trebárs ako moja choroba v tejto chvíli. Ale ja šlapem na to, aby som sa z toho dostal. Priatelia sú pri mne, rodina, samozrejme, ani nehovorím. Je to strašne dôležité, plniť si svoje sny. Lebo bez tých snov to v živote v podstate veľmi nejde. Alebo ide, ale ťažko. A keď máte sny a nájdete ešte ľudí, ktorí majú podobné sny ako vy, tak je to niečo úžasné!“ povedal mi pred mesiacmi Miňo Mojžiš, šéf hudobného divadla z Košíc. Neraz si jeho slová vybavujem, pretože často zisťujem, že malé či veľké sny a cesta za nimi bývajú nemalým zdrojom radosti zo života.

Miňo Mojžiš vtedy sedel v župane oproti mne v nemocničnej kuchynke na ktoromsi poschodí Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Náš rozhovor prerušil až ženský hlas, ktorý vošiel k nám z prahu náhle otvorených dverí. Volal Miňa na chemoterapiu. Je to človek nepoddajný, plný tvorivej energie, nápadov, túžby žiť a prekonávať prekážky. A o tom, že nejeden sen môže človek v sebe oživiť aj po desiatkach rokov, som sa presvedčil nedávno aj v rázovitej obci Korytárky.

Juraj Babic, ktorý je už prastarým otcom, mi ukazuje pár huslí, ktoré dokončil v tomto roku. Prvé sú také typické, druhé skôr okrasné, ale pozoruhodné. Vyzerajú jedinečne. Domáci obyvatelia pána Juraja poznajú skôr ako chovateľa holubov. To bol jeho veľký sen od mladosti, keď mu otec túto zábavku ešte zakazoval. A predsa pri tom vydržal dodnes a je celý napätý, keď čaká na svoje holuby, ktoré domov mieria hoci aj z Nemecka. Ale čo tie husle? Tým sa síce venoval aj jeho otec, ktorého hudobné nástroje skončili napríklad aj v múzeu v hlavnom meste, no jeho syn Juraj… Ten už výrobu huslí neriešil. Nuž ale niekedy v nás aj desaťročia niečo drieme a naraz to vytryskne ako obrovská túžba, ktorej podľahneme. Pán Juraj začal s výrobou huslí totiž až v tomto roku. Dal ich dokopy už niekoľko a daruje ich priebežne svojim potomkom, pravnukom a ďalším. A ešte sa chce pustiť aj do výroby fujár či heligóniek. Hovorí mi, že jednoducho sa ako dlhoročný dôchodca musí niečím zaoberať. Aj preto si spomenul na majstrovstvo svojho otca – výrobu huslí. Paradoxne, 40 rokov robil s drevom pri lesoch a nič z dreva si za tie roky na tvorbu huslí neodložil. Netušil predsa, že sa im bude v dôchodku venovať… Teraz musí drevo zháňať. Ale človek niekedy nevie, čo si ho nájde, teda aký sen v ňom ožije.

Čosi podobné som v Korytárkach našiel aj o niekoľko domov ďalej. Mikuláš Vilhan, tiež starší pán, mi ukázal nádheru svojich fujár. Lektoroval o tom už aj v ÚĽUVe. A pritom kedysi, v mladosti, sa z fujarovania smial, nemal o čosi podobné záujem. A podobne ako u pána Juraja to prišlo v dôchodkovom veku na návšteve u kamaráta. Dnes keď sa do výroby ponorí, žena mu musí občerstvenie neraz priniesť priamo k drevu. Ale je rada, že sa takému niečomu venuje.

Sú teda sny, ktoré sme mali v pozadí myšlienok možno od detstva a podarilo sa nám ich postupne dosiahnuť. Alebo stále snívame o tom, ako sa raz do nich pustíme. A sú tu aj sny, ktoré nájdeme po rokoch nečakane… Razom sa v nás zrodia, ako keby v nás niekto čosi stlačil, a už aj za nimi ideme ako smädný človek k prameňu. A môže to byť hoci aj v dôchodkovom veku, keď by sme už vlastne nič nemuseli. Ale ako to povedal Miňo Mojžiš, je dôležité plniť si svoje sny, lebo bez nich to v živote veľmi nejde. Nie je to predsa súčasť mozaiky zmyslu ľudského života?

 

„Nie je nešťastie umrieť s nesplnenými snami, ale je nešťastie nesnívať…

Nie je hanba nesiahať na hviezdy, ale je hanba nemať hviezdy, na ktoré by sme siahali.“

(Benjamin Mays, americký pedagóg)
22553219_10210234043712625_6751669764581487150_o(foto: Miro Trimay)

V záhradách svedomia

10.06.2018

Predstavte si jeden zo základných vyučovacích predmetov základnej či strednej školy, ktorý by mal názov Svedomie, prípadne Náuka o svedomí. Či už by mladý človek plánoval byť automechanikom, viac »

Ako išli vajcia na fajnovku

27.05.2018

/rozprávka pre veľkých/ „Myslíš si, že toto je koniec, vajko Majko? Bojím sa!“ opýtala sa nežnejšia polovička vajíčok. „Nemáš sa čoho... Toto je určite len nový začiatok, milá viac »

Uliate z miešačky života

25.11.2017

„Keby si bol pekár, tak ti poviem, že toto tu je najlepší chlieb, aký som kedy jedol. Ale keďže ide o miešačku a betón, tak ti patrí pochvala, že je to jeden z najlepších matrošov, s akým viac »

Kolumbia, prezidentské voľby

Petro uznal porážku, za kolumbijského prezidenta zvolili Duqueho

18.06.2018 07:01

Získal 41,8 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho pravicový súper Iván Duque 54 percent. Zrátané už pritom boli takmer všetky hlasy.

Afghanistan

Taliban obnovil útoky ešte pred koncom trojdňového prímeria v Afganistane

18.06.2018 06:21

Bojovníci Talibanu zaútočili na pozície vládnych síl v provinciách Kandahár a Helmand.

SR Sliač OS SR britské Kráľovské letectvo cvičenie spoloč

Miliardový obchod so slovenským nebom

18.06.2018 06:00

Na nákup 14 stíhacích lietadiel vyčlenila vláda 1,1 miliardy eur, ale konečná cena môže byť oveľa vyššia.

Muž telefón telefonát mobil volanie

Volanie naspäť vás môže vyjsť draho

17.06.2018 20:00

Podvodníkom sa darí nachytať ľudí a vytiahnuť tak z ich vreciek eurá navyše. Stačí, že majú na mobile neprijatý hovor z neznámeho čísla a zavolajú naspäť.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 104
Celková čítanosť: 237823x
Priemerná čítanosť článkov: 2287x

Autor blogu

Kategórie