V podstate vždy ide o štvrte či štvrtinky. Sem-tam možno o štvrtej, tu a tam po… Štvrtej. Trištvrte na päť a tak. Ale inak ozaj len a len o štvrte. Tie štvrte, ktoré nie sú viditeľné iba tak, akože cez oči. Lebo ľudské oči považujú mnohí ľudia za ba až božské. Vševidiace, všadeprítomné a všeobjímajúce. No bolo by fajn spoločne, tu podotýkam na […]

Akože… Niekedy je lepšie nevedieť. No ozaj… Lebo vás to len zbytočne rozčúli. Najmä keď viete, aká je pravda, no veľa ľudí ju nevie. A niekto ju šíri úplne inak. Vlastne šíri klamstvo, ak nešíri pravdu. Ale pravdou je, že pravdu má každý svoju. Aspoň takú dajakú teóriu som započul. Že každý môže čosi vysloviť a v podstate má pravdu, ale len […]

Akože sú ľudia, ktorých jednoducho musíte poznať. Ale to sa len tak hovorí, že musíte. Mali by ste… Ani nejde o to, že by ste ich poznali. Teda… Osobne. Ako mamu. Či ako psa. Prípadne mačku. I keď hocikto mamu nemusí mať, napriek tomu, že vlastne mamu má každý, lebo inak by sa asi nenarodil. A o tom, čo dokáže veda, že vedia klonovať a vyvíjať kadejaké […]

V podstate Váh sa v tomto príbehu nevyskytuje. Všetko sa síce odohralo v meste pod Urpínom, kadiaľ tečie Hron, ale ono je to úplne jedno, keby Bystricou tiekol aj Dunaj či Níl. Paľovi by to bolo ukradnuté. Bol mimo. Mimo ako túlavá mačka, ktorá nechtiac nastúpi do autobusu vo Zvolene, zaspí a prebudí sa v Prahe. A ak náhodou zaspí v batožine, ktorú v Prahe naložia […]

„Prsia!“ zaželal si plavovlasý Peter a pohľadom prebehol po prednostiach čašníčky Katky, ktorá pochopila, že pravidelný hosť tým myslí Menu číslo 1. Bola na neho zvyknutá. „Len pozor na tie tvoje vtipné narážky, Peter! Zajtra máme mať v ponuke aj španielske vtáčky. Tak aby jeden z nich nebol slovenský,“ žmurkla na neho Katka a už aj sa pobrala po polievky. […]

„A čo ak je to ten pako, čo vyzeral ako opitý Mr. Bean a sľuboval mi hory-doly, ak sa s ním vyspím?“ hľadela do spätného zrkadla a snažila sa rozpoznať muža v aute za ňou. Už pár minút sa držal trasy, ktorou išla aj ona. Tušila, že čosi tu nie je s kostolným poriadkom. „Alebo je to ten chumaj z diskotéky z Bystrice. Raz som sa s ním opitá pobozkala a on to […]

„…náš každodenný…“ tu akosi mocnejšie zopäl kostnaté dlane a odriekal ďalej každodenné slová. Pomyslel pri tom na ten ich chlebík. Čoraz náročnejšie je zarobiť naň. Doba akosi stvrdla, uvažoval neraz. Stvrdla ako starý chlieb. A on sa opäť musel vzdať jednej zo svojich najvzácnejších vecí. Musí predsa utiahnuť rodinu a s poctivosťou sa to inak […]

„Jednoducho sa ľúbili, chceli svetu dať viac a tak sa spoznali bližšie, čiže nielen srdcom. Také vysvetlenie ti zatiaľ stačí,“ uzavrel otec svoju odpoveď na otázku, čo je myslené v Biblii slovami „a spoznal ju“ – napríklad v príbehoch, v ktorých muž ľúbil ženu a slovo dalo slovo, či vlastne niekto dal niekomu nejako inak. Avšak syn Jakub spokojný nebol. Mal […]

„Konečne som ho našiel! To je ono! Takéto auto si raz kúpime a ty budeš prvá, koho na ňom preveziem, mama!“ vyslovil 19-ročný mladík a hlavu pootočil napravo. Pohľadom však na pôvodkyňu svojho života preskočil len na drobný moment, ako by sa bál, že ak auto na monitore počítača stratí z dohľadu, nikdy ho nezíska. Matka, ktorá stála po jeho pravom boku, […]

„Mami, počúvaj, ako ten chlapček plače!“ poznamenalo drobné dievčatko s veľkými zvedavými očami. Dva vrkoče malo podarene zapletené a účes mu skrášľovali žlté mašličky. Mamke pomáhalo hľadať potrebné veci, ktoré mali napísané na malom papieri. Nákupný vozík bol takmer prázdny. Na druhej strane regálu nakupoval iný svet. Tiež tam stálo malé dieťa so […]