„Prídem Vás urobiť!“ odvetil pokojne a zároveň dynamicky, akoby sa na to tešil. V telefonáte zostalo chvíľu ticho, až sa mu zazdalo, že žena tam už nie je a zrádnik bude zrejme vo výpade signálu. Vzápätí ale na druhej strane zachytil dych. Zasekli sa jej slová a len trhane sa vydrali von. „A… Ako to… ehm… myslíte?“ opýtala sa mierne roztraseným […]

„Tento je dosť kritický! Neraz tu bývajú havárie, tak je lepšie aspoň tu si dať pozor!“ reagoval chlapík-šofér na reakciu jeho manželky, že čo tak náhle vo svojom ponáhľaní sa do práce zastavil. Totiž celou cestou letel ako blázon, starenka-nestarenka na priechode pre chodcov, vozičkár-nevozičkár, deti, študenti, seniori… Všetko muselo čakať. Rútil sa jedna […]

„Vstávaj! Sme sami, môžeme si robiť, čo len chceme!“ budil sestričku Amálku Ľubko a dlho jej netrvalo, aby roztvorila oči a posadila sa. „A kde sú všetci?“ spýtala sa začudovane. „Neviem, ale poď, kým niekto nepríde! Budeme si žiť bez dospelákov! Aspoň na chvíľu!“ ťahal ju za ruku. „A čo ideme robiť?“ zívlo sa mladšej Amálke, kým sa bosú nohu […]

„Bože, to je poézia!“ s privretými očami vyslovila nahá žena v zrelom veku. Ak by jej bolo vidieť len tvár, či polovicu nahého tela, človek by si určite pomyslel, že sedí na svojom mužovi a dochutnáva vydarený orgazmus. To by však, detsky povedané, muselo ísť niečo do dierky. Slastné pocity ženy v malej miestnosti mali ale pôvod v inom otvore. Prežívala […]

„Ešte vydrž, dušička moja! Bez tréningu a pevnej vôle to len tak niekam nedotiahneš!“ zdôraznila stará žena a zapozerala sa na čiernobiele fotografie na starom bielizníku. Zlatovlasé dievča s malými vrkočmi zložilo ruky z klavíra a otočilo sa. „Dobre, ale dajme si malú prestávku! Som smädná… A zatiaľ mi porozprávaj niečo o tvojej mladosti. Ocko mi […]

„Konečne nejaké teplo!“ pomyslel si Karol, keď sa pred ním otvorili dvere autobusu a vystúpila z nich hudba z rádia. Neckářova Půlnoční. Už niekoľko minút prešľapoval na mieste v objatí ihličnatých stromov a snehu. Predtým zasa poriadnu chvíľu kráčal cez horu, aby na toto miesto, kadiaľ autobus chodí dvakrát za deň, vôbec došiel. Zapadnuté Pánu Bohu za […]

„Prvý raz na mňa siahol,“ konečne niečo vyslovila, aby prerušila dlhý čas mlčania. Po jej prekvapujúcom objavení sa vo dverách a vstúpení dnu sa okrem sĺz a ukotvenia v jeho objatí nezmohla na nič viac. Ticho hučalo. „Toi et moi, Deux cœurs qui se confondent…“ v pozadí hral šansón. Večer sa usadil v tme, na stole horela sviečka a v nich ľútosť. „Ty […]

Kocúr ho fascinuje. Vždy sa ladne vyšvihne na podokennú dosku, usadí sa tam a hľadí kamsi do krajiny. Pôsobí tak rozjímavo, že chlapec premýšľa, či v ňom nedrieme ľudská duša. Hociktorí ľudia nemajú v očiach takú hĺbku, akú badať v pohľade tohto hrdzavca. Ešte pred rokom by mu ani nenapadlo zamýšľať sa nad zvieraťom. Pred rokom by mačkám nanajvýš pálil […]

„Kde v zadku všetci ste? Ani jeden jediný na slovíčko?“ nahlas vyslovujúc myšlienky hneval sa Domino a nad tmavozelenými očami mu naskočilo pár čiarok. Mama ho občas podpichovala, že tam nosí čiarový kód. A že nech stále nevysedáva len pri internete, vraj z toho mu tak preskakuje. Aj naskakuje.. Pod oknom sa už vyhrievalo ďalšie voľné ráno. Bol slnečný júl, […]

„Smútim. Smútim. Smútim. Ako planétka, ktorá nemá svoj mesiac a nemá sa na koho dívať. Smútim! Smútim! Smútim!“ hovoril si Ďu, ktorý túžil po svojej Žu. Sedel a s podopretou bradou sa pozeral z okna na primrznutý svet. Bol do nej zaľúbený a tešil sa na svoj prvý bozk. Sníval o tom často. Nás, ľudí z planéty Zem, by jeho slová žiaľu zrejme rozosmiali. […]