Na strednej škole sme mali učiteľa fyziky, ktorý pri vysvetľovaní používal v úvode tradičnú otázku Videli ste už niekedy …? Na miesto troch bodiek prišiel objekt, o ktorom sa malo hovoriť. Takže to vyzeralo občas vtipne, keďže išlo o samozrejmosti z každodennosti života. Vznikali vety typu Videli ste už niekedy televízor? Videli ste už niekedy vodu? atď. Dnes si jeho formulku požičiam a začnem podobne.
Videli ste už niekedy magnety? Ak áno, potom si možno viete vybaviť tú zázračnú silu, ktorá ich buď k sebe poriadne priťahovala, no takisto aj opačnú silu, ktorá ich k sebe nechcela pustiť. Videli ste už niekedy ľudský život? Ak áno, potom ste si možno všimli, že mnohé v ňom funguje na tomto princípe magnetov. Napríklad pri bezhraničnej viere a primeranej snahe k sebe priťahujeme rôzne (ne)náhodnosti či ľudí, ktoré/ktorí nám pomôžu v uskutočnení našich cieľov. Pri pesimizme to zvykne mať opačný spád.
Priťahovanie a odpudzovanie však pôsobí aj v láske. Už len keď si vezmeme rozum a srdce – logiku a city, zistíme, že tieto dva fenomény sa k sebe nemajú. Ak nad láskou uvažujeme racionálne, logicky a oddelene od citov, neraz to povedie k rôznym prekážkam a mínusom. Tieto nám poradia Nie. Keď rozhodnutie necháme na pochode citov, zväčša je to Áno. City neriešia, city konajú. Srdce oproti rozumu prichádza s vierou, že všetky prekážky a mínusy budú prekonané. Srdce vie postaviť diaľnicu aj tam, kde rozum nevidí ani úzky priesmyk.
V týchto dňoch sa u mňa zastavil jeden starý známy. Poznáme sa od detstva a spoločne máme spolu mnoho prežité. Jazyk sme prepláchli pivom a zahrali si spoločenskú hru Dixit (vrelo odporúčam). Vďaka nej sme poodkryli aj poklopy s témou zaľúbenia a rozumu. Kamarát sa priznal, že v láske vždy kalkuloval cez rozum. Samozrejme za lásku počítajme len jav založený na hlbokých citoch (nie sexuálne radovánky a iné odlety). Uznal, že takto väčšinou každý možný vzťah zamordoval už v jeho počiatkoch. Povedal si trebárs, že teraz lásku nemôže riešiť, lebo sa musí sústrediť na diplomovú prácu. Alebo že sú momentálne na neho kladené vysoké požiadavky na výkon v práci, preto láskobranie nestíha. Láska však nepočká ako balík na dobierku, ktorý môžete prevziať aj o deň neskôr. Láska letí ako tiene oblakov nad Zemou – neustále vpred. Môj známy napokon zakončil túto tému želaním, že by bol najradšej, keby sa na jeho omyle mohlo poučiť viac ľudí.
Videli ste už niekedy lásku a sklamanie? (Viem, tu sa už pýta nahradiť sloveso vidieť za cítiť, ale nejdem rozrúšať tradičnú formulku.) Sú súčasťou života. Rovnako ako prehry a výhry, život a smrť, láska a smiech. Bez jedného nepoznáme hodnotu druhého. Recept na lásku neexistuje, je však zrejmé, že zakonzervovať city ako uhorky či hrušky sa nevypláca. Neskôr už môže byť neskoro. Samozrejme ani bez rozumnej úvahy sa ďaleko nepohneme. „Všetko s mierou,“ poznáte, že? Priťahujme si teda to, čo náš život môže pozdvihnúť k nebesiam. Nebráňme sa tomu, aj keď pokusov a sklamaní môže byť niekoľko.
„Náš osud závisí od troch činiteľov: od situácie vytvorenej minulosťou, od sústavy ciest do budúcnosti a od primeranosti našich rozhodnutí. To posledné znamená, že sme slobodnými ľuďmi.“ (Aischylos)