Som šťastný blázon. Nepridáš sa?

22. apríla 2011, marcelpales, Eseje a úvahy

Kalendár maľuje dni do aprílova – čiže do farieb a tónov mesiaca, ktorého priezvisko znie „bláznivý“. Tento prívlastok priliepame často aj ľudským bytostiam. Dôvodom sa stáva ich odlišnosť od bežného stavu bytia. Nemyslime teraz na bláznivosť, ktorou sa označujú zdravotne „poslabší“ ľudia, ale bláznivosť, ktorou sa poníma „inakosť“ – zdravé vychýlenie sa zo všednosti a priemeru. Azda je povedomá aj nejednému z vás.

Nestalo sa vám, že ste čosi povedali či urobili, no keďže ste zostali nepochopení, cítili ste sa zrazu ako blázon – ako človek, ktorý medzi prítomných „normálnych“ nepatrí? Mohlo sa tak stať pri vyjadrení názoru v rovesníckej skupine, možno v nejakej debate, pri pokusoch o humor alebo vo vzťahoch. Možností je mnoho. Buď sa na vás niekto pozrel ako na blázna alebo ste sa ako nenormálny človek začali cítiť vy. Niektorým ľuďom sa to stáva často. Koľko vzácnych umelcov sa najprv zaradilo medzi nepochopených a až po ich odchode do kvetnatých lúk večnosti hodnota ich diela začala vzrastať.

„Blázni a rozumní ľudia sú rovnako neškodní. Len poloblázni a napoly múdri sú najnebezpečnejší.“ (J. W. Goethe)

Byť samým sebou znamená prejaviť sa bez ohľadu na to, čo si o tom myslia iní. Poznám nejedného človeka, ktorý si už zvykol aj pri skvelom nápade neurobiť nič, lebo vždy v jeho vnútri zvíťazí nad odhodlaním obava, že zlyhá a bude nepochopený. „Nak!“ (čítaj: nech!) Veď neprejaviť bláznivosť svojho ja je podobné ako zviazať krídla holubovi. Myšlienky, pocity, túžby, stavy, duševné javy – to všetko dostáva krídla len v čarovnom momente, keď to vypustite von z tela, keď to z vás vyletí ako holuby modrou oblohou. Byť bláznom je síce často spoločnosťou neprijateľné, no zároveň to najsprávnejšie, ak nechcete v sebe zviazať všetky vtáčence, ktoré symbolizujú vašu originalitu a jedinečnosť. Veď nech sa ľudia pozerajú – kto má oči, nech vidí. (Samozrejme, ak myslíme na spoločnosť neohrozujúce prejavy bláznovstva.)

Som iný – premenlivý ako apríl, nestály, nevšedný, nekompletný… Ale som sám sebou. „Dnes túžim pár hodín byť bláznom, chcem v svojom bláznení byť kráľom, bláznom, pozbavený všetkých starostí a v trápení byť sám bez hostí.“ (Vidiek)

 

„Tvoja spása začína vo chvíli, keď si povieš: Som blázon ja… alebo sú blázni všetci naokolo.“ (Anthony de Mello)

 

„Najkrajšie veci sú tie, ktoré vnukne bláznovstvo a rozum napíše.“ (A. Gidé)

 

„Hovorí sa, že deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozofov nechápu.“ (Niccolò Paganini)