(Foto: Juraj Kuboš)
Narodíš sa
máš rok nula
život začína ti písať kroniku
každý tvoj krok
každé tvoje slovo
zaznamená v nej bez ostychu
Karty sú rozdané
prehrýzaš sa k sebe
každá odkrytá otázka
prináša nové tajomstvo
pýtaš sa kto je to Boh
čo je zlé čo znamená koniec
a načo je tu láska
Láska začatá tiež od nuly
v tých chvíľach keď ostýchaš sa niečo povedať
hľadáš slová aby dve srdcia v jedno splynuli
a nemusel si viac na nultom bode stáť
Ale aj srdce má dni naplnenia a dni prázdna
aj ono klesá stúpa padá si a si lieta
človek vplyvom citov mení sa na blázna
dospieva aby spoznal v sebe malé dieťa
Dospelosť začatá od nuly
láme sa život
dávaš zbohom detským hrám
úctu zrazu vzdáš peru ale aj machuli
veď život je koláž komédií aj drám
Abrakadabra čaro platí
aj tam kde predtým nebolo
život dozrieva do šediva
čosi má ešte čas na iné je už neskoro
smrteľná dúha žiari
a rozprestiera z tŕnistého pletiva
Nulou sa všetko končí tak ako aj začína
(autori básne: Peter Papšo a Marcel Páleš, Generácia Nula)
(Foto: Juraj Kuboš)