20 tisíc pádov na zadok

Tou dvadsiatkou tisícok zadkopádov nemyslím na opilcov, tackajúcich sa domov ako Adam Trnka z Rysavej Jalovice. Nemyslím ani drobné deťúrence, ktoré v snahe naučiť sa chodiť ocitajú sa na malom zadku pomerne často. Dnes uvažujem o tebe, milý čitateľ, ktorý máš svoju zadnicu možno pokojne usadenú na mäkkom teplom mieste a žiaden boľavý otras jej teraz nehrozí. Potrasme my spolu radšej myšlienkami!

Istý pán Geoff Colvin si dal tú námahu, aby pre nás napísal knihu, ktorú pomenoval výstižne – Talent nerozhoduje. Okrem iných skvelých príkladov v nej spomína aj jednu olympijskú víťazku – krasokorčuliarku Šizuku Arakawovú. Odhaduje sa, že kým svoje majstrovstvo vytrénovala k dokonalosti (čítaj – k olympijskému zlatu), padla viac ako 20 tisíc ráz na zadok. Ako už iste vieš, drahý čitateľ, ľad nie je mäkučký ako nafúknuté periny, nie je ani teplý ako vysedené miesto. Je tvrdý a chladný. Zrejme ju to občas zabolelo, keďže taký krasokorčuliar obvykle nekorčuľuje v hokejovej výzbroji ani v hasičskej „rovnošate“. Práve naopak – ide do toho chabo odetý, aby sa mohol ladne vyšvihnúť do vzduchu, zatočiť sa, rozdať úsmev a dopadnúť s ľahkosťou bytia.

Každý z nás má sny a túžby, za ktorými vo svojich predstavách vesluje pravidelne. Nejedného z nás však odradilo pár tvrdých pádov a niektoré svoje ciele si ponechal už len vo vitrínke spomienok na to neuskutočnené. Aké smutné je potom myslieť na to, že to a to som vždy chcel, ale nepodarilo sa. Pritom vždy je šanca skúsiť to znova. Postav sa teda, milý čitateľ, pred oponu sveta a vykroč hoc aj do neznáma, do nebezpečenstva, do risku! Akokoľvek, len choď za svojimi snami! Buď ako dieťa, ktoré to, čo si želá, si just a just aj vydupe. Aj keby sa vôkol neho zleteli draci a on by im musel sťať všetky hlavy.

Strhni oponu všetkých tých vnútorných zábran, ktoré ťa brzdia dôjsť do cieľa. Cesta bude možno náročná, ale o to krajšia, keď na nej raz dôjdeš do konca. Keď ochutnáš víťazstvo. Tie pády sú nevyhnutné. Vezmi meč (vieru vnútra) a bojuj!

„Človek musí viac bojovať sám so sebou ako so všetkým ostatným.“ (František Saleský)

(výtvarná spolupráca: Michal LumpArt Lunter)