Hnevom k duševnej invalidite

1. novembra 2011, marcelpales, Eseje a úvahy

„Nejeduj sa!“ hovorieva môj starý otec tomu, kto sa hnevá. A skutočne – človek, ktorý stupňuje svoj hnev, vyzerá, ani čo by mu do žíl pustili dajaké jedovaté sérum. Jed súvisí s hadom, no a ten nemá ďaleko od pokušenia. V hneve, všakže, vyriekame všeličo, čo nám slina ponúkne na jazyk. Seneca hovorí, že práve hnev je krátkodobé šialenstvo. A ono, milí priatelia úsmevu, ním skutočne neraz aj je.

Emócie, emócie, emócie… V láske, pri tréme, v strachu či v hneve – prepadáme im a prepadáme sa zároveň do ich pavučín. Je pravdou, že aj keď na hnev sa neraz oprávnený dôvod nájde, reakcie bývajú nadmieru prehnané. Nečudo, že sa vďaka tomu potom devastujú vzťahy a zhoršuje sa aj vnútorný svet samotného hnevajúceho sa. Trefne sa hovorí, že lepšie je konať s chladnou hlavou. Veď keď sa jedujeme, vrie to v nás ako v prebudenej sopke. Nadávame, preklíname, udierame, ničíme a v krajných prípadoch máme chuť vraždiť.

Už ste azda počuli o tom, že hnev zdraviu škodí. Ohrozuje okrem iného aj srdcovo-cievny systém. Navyše strácame kontrolu nad situáciou. No potláčanie hnevu tiež nie je východiskom. Čo si však počať, keď je to navonok silnejšie ako my?

Šťastní a pokojní ľudia dokážu vraj viac odpúšťať, sú ochotnejší, vedia sa ovládať a ľahšie znášajú sklamanie. Ako sme si už viacerí všimli, z nešťastného sa na takého šťastného človeka nezmeníme len tak zo dňa na deň, lusknutím prstov či tajným kúzlom z čarodejníckej knihy. Chce to zmenu postojov, konania, lepšie sebaovládanie či sebazvládanie. Chce to čas a trpezlivosť. Občas si spomeniem na obdobie pred mojím druhým narodením. Pravidelne som sa stresoval a hneval aj z bezvýznamných maličkostí. Autohavária mi pomohla dať si vnútornú facku a postupne sa uvedomiť. Dnes radšej vyhľadávam pokoj. Zvažujem, či to a ono mi za ohrozenie zdravia stojí.

Najlepším liekom podľa mudrca Senecu je čas. Niekedy je dobré napočítať do desať či do stojedenásť, poprípade nechať to odstáť aspoň jednu noc. Sopka v nás sa možno za ten čas ochladí. Hnevom sa predsa len veľa nevyrieši. Navyše to nesplodí nič dobrého. Keď už máme tú česť žiť, bolo by si ten dar aj ceniť a prispievať ku krajšiemu svetu. Premôcť seba samého býva najťažším súbojom, ale prináša šťastný a víťazný pocit. Skúsme to!

„Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom.“ (Apoštol Pavol)

 

(maľba: Michal „LumpArt“ Lunter)