(foto: Juraj Kuboš)„Cí, boha! Ona… Ona je podstatou môjho života! Všetko ide bokom!“ dodal vzápätí a bolo mi nad slnko jasné, že jeho maličké dievčatko je mu najväčším pokladom, k akému sa v živote dokopal. Darmo, podstata nepustí!
„A vieš, na čo sa teším? Ako prídem domov, ona už bude spinkať, nakloním sa nad ňu a ovoniam jej vlásky. To milujem!“ vyslovil a vyzeral vzdialene, akoby tam už bol – pri jeho drobnom anjelikovi. Vzápätí natešene vytiahol mobil, aby mi ju ukázal. Vlak si to vtedy rezal tichou augustovou nocou smerom na Poprad. V kupé bolo zhasnuté, avšak pri svetle vnikajúcom z chodby dnu som predsa len videl jeho tvár. Najmä oči, ktoré sú bránou do duše a cez ne človeka, keď chceš, prečítaš. Jemu v nich počas rozhovoru o maličkej svietila úprimnosť. Bezhraničná láska otca k dieťaťu. S podstatou života mal, zdá sa, „vystarané“.
Janko Marton, môj spolucestujúci, nachádzal zaľúbenie v hudbe, v poézii, vo futbale či vo svojej žene. No odkedy prišiel na svet jeho drahokam, išlo všetko bokom. S nadšením som počúval opisy, napríklad ako sa učí plávať pod vodou. Ako sa v rukách mamky vynorí, zažmurká očami a k ocinovi vyšle radostný úsmev. Tam sú slová nadbytočné. Láska k „podstate“ premostí všetko. Robí s človekom zázraky.
Práve čítam Hemingwaya. Jeho životopis. Podľa autora svetoznámej knihy Starec a more môže ľudí k veľkým činom podnietiť práve láska. Iba v nezištnej láske sa sprítomní aj túžba po slobode. „Na to, aby sa mohla pohnúť zem, treba sa človeku naučiť odovzdať všetko, čo nosí v sebe,“ tvrdil známy spisovateľ. Nezištnú lásku a samotné zaľúbenie možno nájsť v čomkoľvek. Nie každému sa podarí priviesť na svet taký zázrak, akým je dieťa a žiť pre neho. Možností je však neúrekom. Kto hľadá, určite aj nájde. Nedávno nám kamarátka pribehla ukázať vlastnoručne vytvorené ozdoby či hračky. Vkladá do nich seba a nemálo ju to napĺňa.
Známy psychoterapeut Viktor Frankl zdôrazňoval, že príčinou nešťastia ľudí súčasnosti sa stala prázdnota. Ak nemajú nič konkrétne, čo by povyšovali za zmysel ich dní, uchyľujú sa k zúfalstvu, k pocitom nenaplnenia. Chýba im niečo, k čomu by smerovala ich vnútorná strelka, čo by v nich zároveň vyvolávalo nadšenie. Čo by bolo pre nich hodnotné a vzácne. Niektorí sa naivne ľakajú toho, že pri dosahovaní snov človek čelí rôznym prekážkam, podobne ako Santiago v boji s obrovskou rybou. Ono vydobyté vypovie za všetko.
„Našiel to! Aké jednoduché, aké náročné! Aké úžasné!“ hovoril som si, keď básnik Ján Marton už vystrel nohy a na chvíľu si vo vlakovom prítmí od únavy zdriemol. Krútil som hlavou, žasol z krásnej jednoduchosti a ďakoval Bohu.
Je to nádherné! Síce sme za svoju voľbu zodpovední, no sme zároveň slobodní. A jedineční! Nepáči sa nám a nepriťahuje nás to isté. Môžeme si vyberať z rozmanitej palety možností, odlišovať sa. Potrebné je ale nájsť nejakú podstatu – nežiť len tak povrchovo, bezcieľne, „doprázdna“. Zo dňa na deň. Podstata… Už len vybrať si a plniť ňou život svoj, či ešte krajšie životy iných.
Mať pre čo žiť, mať sa na čo tešiť, mať si na čo spomenúť. Mať pre čo byť.
Dospodstatnenia!
„Človekom v plnom zmysle slova sa staneš len skrze lásku.“ (Phil Bosmans)
(foto: Juraj Kuboš)