(foto: Juraj Kuboš)„Isto nemajú ani lístky kúpené!“ zašomral starec a jeho pohľad sa ešte viac zúžil do nenávistnej podoby. „Ale veď je s nimi vychovávateľ!“ namietala pani vedľa neho, zrejme jeho manželka. Starému to však nedalo. Naďalej po nich poškuľoval krivým okom, ako keby mu ukradli z nedeľného koláča. Deťúrence rómskeho pôvodu lístky poctivo mali. Ich sprievodca im cestovné kúpil predo mnou. Ale čo už, niekto si povedať nedá a jedno vrece roky rokúce používa na všetkých podobných. Takých je…
Banská Bystrica. Pracovný deň. Popoludnie. Mestská hromadná doprava. Päť malých detí sa drží pokope blízko svojho opatrovníka. Po uvoľnení sa miest traja chlapci pobehnú k sedadlám a nadšene hľadia z okna, tu a tam na čosi s úžasom poukazujúc prstom. Majú radosť. Zdá sa, že často podobne nevýletujú. Nasleduje ďalšia zastávka, pričom keď z nej trolejbus vyráža ďalej, zrýchli natoľko, že jeden chlapček z nich zaletí do nás. Okamžite sa ospravedlňuje. Vyká nám poslušne. Badať výchovu. Čoskoro si sadneme aj my a všímame si starého pána, ktorý šomre na deti. Stále čosi na nich hľadá. Pani vedľa neho sa ho snaží v tom súdení brzdiť. Neúspešne. Napokon si všímam tohto muža, keď čaká na vystúpenie. Tvár sa mu permanentne sfarbuje do „znechutena“. Zazerá na všetko tak nepekne, že dlho nevydržím a odvrátim pohľad. Vždy, keď vidím podobných ľudí, už len zadívanie sa na nich zo mňa vysáva energiu. Pri takých si hovorím, že toho človeka už netúžim stretnúť, že takého by som nechcel ani poznať. Takých je…
Často počujem sprosté frázy: „Vy, muži ste všetci rovnakí…“ „Typická žena…“ „Dnešná skazená mládež…“ „Cigáni…“ „Umelec!“ „Čo už o tom môžeš vedieť, ty, mladý?!“ „Slováci…“
Klebety, ohováračky, krivdy, odsudzovanie či škatuľkovanie. Jedno vrece na všetkých podobných. Jedným pojmom posunúť mnohých za hranicu. Priame vstrekovanie nenávisti do krvi. Slepé názory. Skalopevné tvrdenia. Neústupnosť. Takí sú tí, čo berú na všetkých jedno vrece. Taký vie byť každý z nás. Nepochybujem však, že postupom času, ak na sebe pracujeme, vieme včas zahamovať, včas stopnúť ďalšie nespravodlivé vrhnutie kohosi medzi ostatných. A staroba, to už by malo byť obdobie, keď sme vzorom pre mladších.
Takých je. Pľujú navôkol seba zlým slovom, hania, kritizujú, súdia. Myšlienky, priania, snahy a činy sú ale ako bumerang. Raz sa nám odkiaľsi vrátia v podobe toho, čo sme cez ne vyslali. Či to bude bumerang lásky, či nenávisti, záleží od nás. Každé vrece sa raz naplní.
„Nehádž všetkých do jedného vreca, nezdvihneš ho!“ (Arabské príslovie)
„Dobrý človek nedokáže krivdiť.“ (Publilius Syrus)
(foto: Juraj Kuboš)
Ak máte chuť čítať čosi ďalšie, pokojne tu:
Jediná tvoja maličkosť (z)mení svet
a príjemná hudba aj k tomuto jesennému počasiu tu:
Jaro Filip – Searching III. (Meditation for Piano)