(foto: autor)„Prvý raz na mňa siahol,“ konečne niečo vyslovila, aby prerušila dlhý čas mlčania. Po jej prekvapujúcom objavení sa vo dverách a vstúpení dnu sa okrem sĺz a ukotvenia v jeho objatí nezmohla na nič viac. Ticho hučalo.
„Toi et moi, Deux cœurs qui se confondent…“ v pozadí hral šansón. Večer sa usadil v tme, na stole horela sviečka a v nich ľútosť. „Ty a ja, dve srdcia, ktoré sú spojené…“ Vo vzduchu zavisol otáznik, ako je možné, že dvaja ľudia sa raz spoja, ale neskôr sa z jednej skaly stanú už len dva kamene, ktoré občasne zaiskria. A niektoré z iskier pália. Všetko.
„Prvý raz… A pred deťmi!“ vyslovila a pomedzi slová prehĺtala dážď sĺz. Čo tam po tele, ale v duši ju to bude bolieť dlho. Iné ruky ju teraz hladili a snažili sa ju upokojiť, utíšiť. „Loin du reste du monde…,“ lietal text z piesne okolo nich. „Ďaleko od zvyšku sveta…“ Plakala. A ticho naďalej bolelo.
„Zobudiť sa vo dvojici v Paríži. Dať si raňajky. Veľa syru! Voňavú kávu! A pozerať na prebúdzajúcu sa ulicu. To by som brala!“ nechala sa zasnívať o čosi neskôr, keď láva najmocnejších stisnutí vnútra začala chladnúť. Nahlas opisovala parížsky sen, len aby odklonila svoje myšlienky do krajšieho svetla.
„A vieš, že dnes je mesiac v splne?“ zadíval sa jej do očí.
„A? Čo s tým?“ nechápavo sa spýtala.
„No to sú také detské povery… Vždy som im veril a postával často pod oknom pri splne mesiaca. Vysielal som k mesiacu prosby za malé či veľké sny. A niektoré sa skôr či neskôr naozaj splnili!“ opísal jej nadšene.
Usmiala sa. „Entre chien et loup dans nos rêves déserts. L’amour a su combler les silences.“ Láske sa podarilo naplniť ticho.
„To je milé! Nevedela som o takej čarovnej moci mesiaca…“
Vo vzduchu visel otáznik, ako je možné, že dve srdcia sa náhle nájdu a spoja, oprú o seba, aby zistili, že zapadajú ako dve polovičky srdiečok príveskov na retiazke.
Zadívala sa mu krátko do očí, našla v nich pravdu a potom sa už len uložila na jeho hruď. Aby počula v tlkote odpoveď. A jedinú istotu. Nádej.
Láske sa podarilo naplniť ticho. „Fais-moi l’amour encore…“ Tak prečo nenechať milovať?