(ilustrácia: Miroslav Reizer)„Tento je dosť kritický! Neraz tu bývajú havárie, tak je lepšie aspoň tu si dať pozor!“ reagoval chlapík-šofér na reakciu jeho manželky, že čo tak náhle vo svojom ponáhľaní sa do práce zastavil. Totiž celou cestou letel ako blázon, starenka-nestarenka na priechode pre chodcov, vozičkár-nevozičkár, deti, študenti, seniori… Všetko muselo čakať. Rútil sa jedna radosť. Veď hodiny už ukazovali desať minút po ôsmej, a to ešte musí vyhodiť ženu a čo-to z trasy prejsť, kým dorazí do cieľa. Ale na tomto mieste predsa len zastal. Na jednej strane mal pravdu – križovatka pri parku, pred ktorou bol onen priechod, bola skutočne kritickou a problémovou.
„Aha, no zdalo sa mi, že si nejako spozornel, keď si ju videl už z diaľky,“ nedala sa žena a slovami pichala presne tam, kam pohľadom aj on. „Dajako ťa tá zebra zaujala!“ manželka narážala na vysokú ženu s plavými vlasmi, plných tvarov, ktorá ladne vykračovala priechodom pre chodcov. Nohy v čižmách na vysokých podpätkoch zvádzali viaceré mužské pohľady. Vykúkali nad kolenami pod primerane krátkou sukňou. Veľký opasok zakrýval bruško, nad ktorým sa ale hojdalo ďalšie pokušenie. Obtiahnutá košieľka akoby iba silou vôle držala gombíčky pokope, aby sa na ženskej hrudi neroztrhla. Tvár šoférovi kohosi pripomínala, ale bolo mu jasné, že tento zjav vidí prvý raz.
„Máj, pane bože, ten máj! Všetko tak pučí, rozkvitá!“ pomyslel si a hľadel na ňu ako tetušky s ružencami na sväté obrazy v kostole. Čas v tom okamihu prestal existovať. „Čo sa ma to pýtala tá moja stará? Zebra? Že ma zaujala?“ rýchlo mu preblyslo hlavou, že jeho žena zrejme čaká na odpoveď. A on možno vyzerá, ako by mu zamrzol systém. Zažmurkal, pretože podchvíľou zabudol aj na privieranie očí za účelom ich prevlhčenia, a odvetil žene. „Hej, zaujala ma tá zebra, čiže priechod pre chodcov. Už by ju mali pretrieť. Pozri, tie čiary sú už také nevýrazné!“ pousmial sa. Šofér, ktorý sedel v aute za ním sa trocha povyklonil, oči prižmúril, aby lepšie zaostril a tiež sa nechal unášať kamsi do mužskej Atlantídy.
„No jasné! Určite ťa trápia čiary cestnej zebry!“ odvrkla, ale tiež nespúšťala oči z vysokej plavovlásky, ktorá hrala hlavnú úlohu v tejto monodráme. Akurát prechádzala druhou polovicou priechodu pre chodcov. Zdvihla pohľad a pousmiala sa na neho – na šoféra. Tým mu poďakovala, že jej zastavil, i keď tušila, že v tejto rannej dopravnej špičke patrí určite aj on medzi pracantov, ktorí majú naponáhlo.
Úsmev zvodnej zebričky ho zelektrizoval, až mu razom stúpla teplota. Srdcom začalo triasť a všetky hormóny šťastia sa začali zbiehať, ani čo by bol malým chlapcom, ktorý práve pod vianočným stromčekom našiel veľký balík a už-už v ňom tuší vytúženú tatrovku do piesku. Šofér mal oči vypúlené, štica mu jemne padala ponad okuliare, ale teraz nemal čas si ju podvihnúť. Pôsobil ako blázon. A bolo mu to fuk. Pohľad na sexy zebričku mu vlial chýbajúcu chuť do života. Chcel lietať! Chcel ísť, búrať a tvoriť! Zboriť všetky pochybnosti o sebe, ukázať svetu, kto v skutočnosti je! Strhnúť si tričko a zatancovať pred všetkými šialený nezmyselný tanec, ktorým africkí černosi vábia potenciálne sexuálne objekty, z ktorých neskôr vytrasú dušu. Aj hadík zašitý kdesi v teplúčku pod zipsom na nohaviciach zavetril pach divočiny. Zebrička ho nateraz úplne pomiatla. Ak by za ňou vykročila skutočná zebra, teda čierno-bielo pruhované zviera, ani by si to nevšimol.
„Bože môj, Bože!“ pomyslel si, prežmurkol a dýchal akosi rýchlejšie. Z hadíka sa vykľul veľhad, kobra najkráľovskejšia, škrtič jedovatý, a cez vyduté nohavice ho drgol do spustenej ruky, ktorá sa radšej držala volantu. Ešte že to jeho manželka nespozorovala. Beztak si všimla, že zebrička priťahuje všetky mužské pohľady navôkol. Život na križovatke momentálne zastal – zamrzol ako online film pri slabom internete.
Pruhovaná zebra so zvodným telom napokon minula aj poslednú čiaru priechodu a stratila sa v blízkom parku. Všetko sa opäť vrátilo do všednej každodennosti a premávka plynula ďalej. V podstate išlo len o niekoľko sekundový pohľad na zebru. Pred ňou sa predsa patrí zastať. Aj keby ňou mal prechádzať len jeden človek.
(ilustrácia: Miroslav Reizer)