(Vnútorný) gombík prináša teplo

29. novembra 2015, marcelpales, Eseje a úvahy

„Už máš pripravenú reč?“ opýtala sa ma autorka novej knihy, pretože slávnostné uvedenie sa blížilo. Keďže ma oslovila napísať pár slov v doslove, dohodli sme sa, že na uvedení budem mať príhovor.

„Kdeže! To je ešte len dávna budúcnosť!“ odvetil som a čas ukázal, že niektoré veci skutočne nepotrebujú uponáhľať. Nasledujúce dni mi ponúkli výbornú inšpiráciu.

Mimo seba ma čakalo veľa ciest, teda tých duševných. To pozná azda každý z vás – keď sa sem-tam vnútorne odpútate a vyberiete sa na prechádzku po schodoch z myšlienok. Čakali ma však aj iné cesty, tie fyzickejšie. Jedna napríklad na sever k poľským hraniciam, kde som sa v oravskej Novoti zúčastnil sympatického podujatia pre seniorov a ľudí s rôznym hendikepom. A ďalšia, o deň neskôr, bola do bližších končín od Bystrice. V Ružomberku som si pozrel netradičnú výstavu – gombíkov. Práve gombíky vo mne rezonovali. Keď som sa organizátora výstavy, starého múdreho pána, pýtal na samotný nápad zozbierania takmer troch tisícok gombíkov, odpovedal jednoducho: „Gombík spája!“ Je to navonok nevšedná vec, ktorú ležiacu na zemi väčšinou prehliadneme a po ktorú sa nezohneme tak ako po peniaz. No uvedomil som si, ako sa mi minulý rok na novom zimnom kabáte odtrhol vrchný gombík a zrazu mi bola zima. Gombíkové úvahy sa tak vo mne rozbehli jedna radosť.

Dni prešli a krátko pred slávnostným uvedením knihy mladej autorky sa mi vyjasnilo. Človek má predsa aj svoje vnútorné gombíky. Či už prvá služobná cesta v tomto týždni, či tá druhá gombíková, či slávnostné uvedenie knihy, mali spoločné dva z týchto duševných gombíkov. Gombík zdravia a gombík medziľudských vzťahov. Uvádzané knižné dielo totiž prináša tému zhubnej choroby, ktorá zasahuje hlboko do vzťahov ľudí. Človek náhle zisťuje, že keď gombíky zdravia či lásky nie sú zapnuté, je mu zima a akosi viac fučí do srdca.

Gombík spája. A to nielen matériu, teda oblečenie. Máme aj vnútorné, neviditeľné gombíky, vďaka ktorým nám býva teplejšie pri srdci. Niekedy je nimi obyčajný pozdrav a pohľad do očí, inokedy objatie, alebo nejaká úprimná pozornosť. Sem-tam sa nám rozopnú, ale nič nám nebráni opäť ich zapnúť.

DSC_0573 DSC_0574 DSC_0575 DSC_0576 DSC_0577

(Foto: autor)

Viac o knihe a fotozábery zo slávnostného uvedenia TU.