„Určite to nie sú domáci! Blúdia tu! A teraz sa rozhodli postáť tam hore pod lesom. Radšej tadiaľ ani nejdem. Nechám si to na záver. Veď ktovie, čo sú to za mafiáni,“ pomyslela si podozrivo poštárka a prešla výnimočne na iný rajón.
„Podomoví predajcovia, čo okrádajú opustených seniorov! Dávam im chvíľu, ak nezmiznú, volám políciu! Určite sú to oni! Ešte nás tu vykradnú!“ rozmýšľala osemdesiatjedenročná starenka, ktorá spoza záclony pozorovala neznáme auto.
Tmavozelené vozidlo zastavilo na príjazdovej ceste, ktorá viedla k trom posledným domom tejto vrchárskej oblasti. Nad domami bol už len les a nad ním takmer nedotknutá laznícka príroda.
„Prečo sem nezabočila? Čakám na ten list ako na spasenie a ona ma obíde? To sa jej ešte nestalo! A dnes mi to malo prísť! Ešte nikdy na nás tu nezabudla,“ nechápal ďalší zo starčekov, ktorí obývajú túto vyvýšenú oblasť, kde znie celodenne pokoj a kam dobrú noc väčšinou nechodia dávať ani len líšky.
„Dobre, vypni motor! Nejdeme ďalej hľadať! Toto je fajn miesto. Zdá sa, že tu nieto živej duše a domy vyzerajú opustene. Možno sem chodia majitelia len na víkend,“ povedala žena v aute a šofér poslúchol.
„Rýchlo to zahas a zakop! Fízli! Utajení v akomsi osobnom aute! Niekto nás nabonzoval!“ dával inštrukcie mladšiemu kumpánovi prestrašený mladík. Stáli v lese nad poslednými domami, práve sa chystali na zelené potešenie, ktoré ich prenesie do iného sveta, no neznáme auto ich trocha zaskočilo.
„Mafiáni! Tajné kšefty… Možno dohodujú nejakú politiku a odtiaľ zhora vidia, či sa k nim niekto blíži. Ešte môžem skončiť s guľkou v hlave,“ pomyslela si poštárka, ktorá pri roznášaní pošty v nižších polohách tejto samoty neustále pozorovala, či sa neznáme auto už pohlo na odchod.
„Podomoví! Koľko o nich minule hovorili v rozhlase! Na seniorov sú špecialisti! Ale ako sa dozvedeli o nás? Veď tu žijeme, ani čo by sme už ani nežili. Nabudúce zavolám do tej rozhlasovej diskusie a poviem im, že už aj ja mám osobnú skúsenosť!“ dušovala sa starenka.
„Nepozeraj už toľko, nikto tu nie je, jedine tá poštárka, ale tá roznáša len tam dole. Poď sem ku mne,“ dohovárala žena šoférovi a ten poslúchol.
Všetci teraz zaostrili na neznámeho muža, ktorý vystúpil z dverí šoféra, podozrivo sa rozhliadal po okolí a prešiel na zadné sedadlo. Dvere sa zabuchli a opäť bolo ticho.
„Mafia! Dnes tu potečie krv! Aby som už radšej išla domov. Šéfke poviem, že mám veľké bolesti zuba,“ zhrozila sa poštárka.
„Rýchlo zamknúť! Isto sa ten sviniar šiel prezliecť za nejakého fúzatého podomového predajcu a o chvíľu mi bude klopať na dvere!“ bežala stará pani zamknúť dom a v strachu pozorovala z okna, či k nej ktosi príde.
„Nemieni sem ísť? Prečo sa vzďaľuje? Dnes mi to malo prísť! Podám na ňu sťažnosť!“ hromžil starček, ktorý čakal na poštárku ako na spasenie.
„K zemi! Ľahni si a čuš! Sú to isto kukláči! Jeden prešiel dozadu na sedadlá obliecť sa. Tam môžu mať ďalekohľad s fotoaparátom. Sme v zadku! Keď ti poviem, budeme sa plaziť čo najďalej odtiaľto! Kašli na blato! Ak nás chytia, sme za mrežami!“ dohováral so stiahnutým hrdlom mladík mladšiemu kamarátovi, ktorý ľahké drogy už dávno rozsypal do blata a pre istotu poriadne udupal a zmiešal s listami.
„Azda nás v tejto opustenej oblasti ozaj nikto nevidel,“ prihovorila sa žena mužovi.
„Určite nevidel. Možno tak nejaká líška. Ale už dosť bolo slov, poďme na to, lebo ti opäť bude volať tvoj starý ako minule na lavičke,“ povedal muž a pustil sa do vášnivého vyzliekania, bozkávania a milovania sa so svojou milenkou.
(ilustrácia: Anna Šenkeríková)