Marcel Páleš

„Ako fakt sorry! Jednoducho sa mi nechce. Celý deň som bol na nohách. Ty choď a ja si trocha zdriemnem. Napríklad pri telke. Potom sa ti budem venovať. Hm?“ zažmurkal na ňu ospravedlňujúco Tino, pričom tušil, že jeho odpoveď ju nepoteší. „No ako myslíš! Tiež som celý deň neležala v posteli. Tá chvíľa by ťa nezabila! Tak príjemné driemanie!“ zaželala mu Majky […]

„Cí, boha! Ona… Ona je podstatou môjho života! Všetko ide bokom!“ dodal vzápätí a bolo mi nad slnko jasné, že jeho maličké dievčatko je mu najväčším pokladom, k akému sa v živote dokopal. Darmo, podstata nepustí! „A vieš, na čo sa teším? Ako prídem domov, ona už bude spinkať, nakloním sa nad ňu a ovoniam jej vlásky. To milujem!“ vyslovil a vyzeral […]

Často používame slovné spojenie „narodiť sa druhý raz“ alebo „pozrieť sa smrti do očí“, no len keď to skutočne prežijete, viete, že za tými slovami sa skrýva omnoho viac. Preto vám opíšem moje stretnutie s poslom smrti, ktoré vnímam tak, ako keby mi niekto chcel povedať „Pozri, aký je život krásny!“ Keď váš život zasiahne […]

„Kto nenašiel nebo tu dolu, nenájde ho ani tam hore.“ (Emily Dickinson) Aj vietor mal svoj tajomný hlas. Čosi mi šepkal, keď sa miestami viac oprel o moje sluchy. Keď sa mi oprel do myšlienok. Stál som na veži hradu Strečno, zahľadený na svet navôkol. Zahľadený do seba. „Vyzeráš akosi neprítomne. Je ti niečo?“ započul som hlas spoza mňa. Netušila, že sa práve […]

„Poďme už dolu, tam nás čaká jedlo! Tu nič nevidieť a je tu kosa!“ zahlásil kamarát Fúzo a aj sa chystal vykročiť späť. Boli sme vyše dvoch tisícok metrov nad morom. Traja ďalší sme naďalej stáli, rozhliadali sa vôkol seba. Tušili sme totiž, že za nepriehľadnou hmlou je čosi božské. Len vydržať a všetko sa vyjasní. Veď obdobne je to aj v živote – […]

Zrejme aj vy premýšľate kdekoľvek – cestou z práce či školy, doma, na prechádzke alebo pred usnutím, keď zhasínate svetlo nad sebou, no a aj v sebe. Aj ja to robím podobne. Myšlienky sa mi ženú kotrbou, ako keď sa spustí kopa bielych jemnučkých snehových vločiek, z ktorých naráža jedna na druhú a spoločne pokrývajú všetko navôkol. Podobne sa mi chumelí […]

„No že sa ten Hemingway nezdá! Chlapík!“ odvetila mu bez toho, aby odtrhla uprený pohľad od sivej knihy. „Mnohí zažili vojnu, nielen on,“ poznamenal otrávene Tino a povystieral sa vedľa nej. Majky ležala v polosede s pokrčenými kolenami a občas si odpila z už takmer studenej mliečnej kávy. „To je fakt, ale určite nie každý sa zachoval podobne. Keď ho zasiahol […]

„Nebude vedieť hovoriť ten, kto sa nenaučí mlčať.“ (Ausonius) „To je dement!“ hromžil asi tridsaťpäťročný muž v okuliaroch, šiltovke a s dierami v zuboch. Svojimi poznámkami hodnotil starého muža, ktorý sa malej žiačky vypytoval na školu. Že či vie koľko je 2 + 3 alebo 6 x 8. Ten starec to myslel v dobrom, len tak zo zvedavosti, bez bočných úmyslov, i keď […]

„Takže ty si sa vytrepal do kanála a to si bol triezvy?! Tomu sa povie výkon!“ poznamenal Ďula, ale oči nestrhol z obrazovky televízora. Každú chvíľu prepol na iný kanál a len málokedy ho niečo zaujalo na dlhší čas. V nemocničnej izbe ležal spolu s podobne zraneným mužom. Obaja mali viacnásobné zlomeniny nohy. Ďula ľavej, Gregor pravej. „No áno, vytrepal. […]

„Človek, ktorý vie nasýtiť dušu, nie je zlým človekom.“ (Jan Werich) Slepí, slepí, slepí. Veru, je ich medzi nami viac, než si myslíš, milý (a azda aj hĺbkovozraký) čitateľ. Nie je však slepota ako slepota, takisto ako nie je človek ako Človek a slovo ako Slovo. Stačí si pomyslieť na rozdiel medzi „bezciťákom“, čo zmysel pre ľudskosť nevedie , a […]