Marcel Páleš

„Svojimi činmi kreslí človek svoju tvár.“ (J. P. Sartre) Žmurk. Fotka. Úsmev. Žmurk. Fotka. Úspech. V detskejších rokoch občas som vo svojich fantasmagorických úvahách zablúdil tak hlboko, že som si predstavoval každé žmurknutie oka ako fotografiu. Sníval som, že všetky tieto obrázky si po životnom doputovaní môžem prezerať odkiaľsi z priestoru večnosti, […]

„Každá hodina strateného času v minulosti je zárodkom nešťastia v budúcnosti.“ (Napoleon Bonaparte) Ako zaobchádzaš s časom ty, milý čítajúci? Večer sa tešíš na ráno, lebo vieš, že nový deň ti ponúka mnoho možností? Alebo sa pravidelne uchyľuješ k zabíjaniu času, lebo nemáš „na robote“ nič lepšie? A tušíš, že vďaka tomu meníš seba aj svet?Nedávno […]

Keďže tento týždeň priniesol deň žien, venujme aj nedeľnú chvíľku poézie práve žene. Žena, i keď má lepšiu intuíciu ako muž, tiež nie je neomylná a vie sa stratiť – v sebe, v niekom inom či v niečom inom. O tom aj moja báseň. Nech sa Vám páči, priatelia: Zasne(že)ná žena Žľaby venušiných potokovz dvoch dlaní jedna stenarozhrmené hry tielteplo […]

„Prečo mnou tak bezcitne trháš? Veď si to tu chcem len očuchať!“ akoby hovoril pohľadom. Nechápavým pohľadom smutných očí. A to vtedy, keď ho venčím a rozbehne sa ku kontajnerom, okolo ktorých je množstvo črepín. Má slabosť na rôzne zdochlinkové pachy. Sú to situácie, keď môj pes nerozumie, že tým ráznym (od)trhnutím mu chcem len a len dobre. A podobne je to s […]

Nedeľanedeľ sa so mnou o časa s časom napolyNemeň saako ustaté slnkokeď zapadá za hory Nedeľaprestri saaby si aj dnesmojím dňom letelaV tebe túžim s agátmi rozkvitnúťchcem iba tak máličkoneveľa Nedeľanedeľ sas dňami navôkolpočkaj vydýchni postoj na okamihNemeň sazostaň hoc aj navždyako mesiac čo putuje nocami Nedeľanechvej sauž kasám si […]

„Milujem tento nápoj! Dva v jednom… Káva aj whisky. Život je niekedy taký krásny!“ poznamenal Rossarián Štich a položil šálku späť na tanierik. Adam Žeravý ho pozoroval a prikývol mu úsmevom. Potom si potiahol z cigarety, blažene vydýchol a pri letmom pohľade si všimol dvojicu mladých vysokoškoláčok pri stole za Štichovým chrbtom. „Ako si to myslel […]

venované Milanovi Rúfusovi už bijú bim-bam bim-bam bijú! bijú! zvony hodiny srdcia mocne až v slze život praská a každý úder vracia sa s ozvenou domov na stole chudobných oheň sviece odrobený chlieb odobrená láska a zopár nevyslovených slov božským plameňom horí za tebou my tvoji za ľudskosť v tom mlčanlivom boji za krásu dobro a to […]

„Vieš, všetko je inak. Za posledný čas som práve že stále medzi ľuďmi. Neviem zostať sám,“ vyslovil Adam Žeravý a sediac na vysokej posteli oprel sa o stenu. „Teším sa, keď mi niekto ponúkne niekam si vyraziť. Vybrať sa poobede na jedno pivo a vrátiť sa nadránom sťatý ako starý strom. Vieš… Hľadám seba vo všetkých ľuďoch, ktorých stretám. Pátram, […]

V ošarpanej, vŕzgajúcej a plnej schránke (na facebooku) som si raz našiel výzvu. Istá osôbka ma upozornila na hru Farma (The Farm) a pýtala si vysvetlenie ohľadom mojej neúčasti. Prečo vraj nehrávam túto skvelú hru, prečo sa nepridám, neskúsim. Odpovedal som, že mi bohato postačí tá moja vnútorná farma – duševná –, na ktorej mám roboty až-až. Svätý Augustín […]

Kolóna koloniek kole mi oči a ja bez okolkov pýtam sa ešte koľko koľko? a na ktorý smer vybrať sa? Krížom krížim si v tej križovatke životnej krížovky ciest sú tu milióny aj cieľov neskrotne a možných odpovedí rátaj na stovky Kolóna okolností vôkol mňa koluje a ja v jej kolotoči hľadám kôl (že je to On?!) dúfajúc že som sa v tom kolotoči […]