„Fuj, to je smrad! Tino! Čo sa stalo?“ šokovaná Majky vošla do ich bytu, kde spolu bývali v podnájme, a svojho milého našla spať v sede opretého o posteľ. Na tričku mal prischnuté zvratky, vedľa seba veľké červené vedro a bol stále obutý. „Hm?“ zareagoval slabo. Ešte len chytal signál, ešte sa len snažil pripojiť na realitu, načítať obraz, zvuk, vrátiť sa […]

Mala obavy, že mocné búšenie jej srdca zobudí aj policajtov v aute na nočnej ulici, okolo ktorých pred chvíľou prechádzala. Takmer po špičkách cupkala slabo osvetleným chodníkom. Pod rohožkou skutočne ležal kľúč. Prežehnala sa a vošla! Zamkla dvere bytu, rýchlo sa vyzula a na vešiak zakvačila letný kabátik. Vedela presne, kde čo nájde, i keď sa vnútri ocitla […]

To bola láska na prvý pohľad! Zamiloval sa do nich hneď po tom, ako sňal predchádzajúci dvanásty pokus, pretože sa na jeho ruku tiež nehodil. Ihneď si nové hodinky nasadil a nadšene si vychutnával, ako mu pristanú. Už sa tešil na večerné pivko s priateľmi. Nový prírastok na ruke pred nimi nenápadne poodkryje spod rukáva košele. Nech vidia! „Sú peckové, čo […]

„Aha, obsraté gaťky! To musela byť divoká noc!“ spomalil chôdzu Tino a chtiac-nechtiac zbrzdila aj Majky. „Fúj, to je nechutné! Ty si teda vieš vybrať, pri čom sa pristaviť!“ zahriakla ho Majky a už ho ťahala preč. Kráčali práve povedľa potoka uprostred mesta blízko obrovského parku, kde tesne pod starým, kedysi krásne zeleným zábradlím na betónovom podklade […]

„Ako fakt sorry! Jednoducho sa mi nechce. Celý deň som bol na nohách. Ty choď a ja si trocha zdriemnem. Napríklad pri telke. Potom sa ti budem venovať. Hm?“ zažmurkal na ňu ospravedlňujúco Tino, pričom tušil, že jeho odpoveď ju nepoteší. „No ako myslíš! Tiež som celý deň neležala v posteli. Tá chvíľa by ťa nezabila! Tak príjemné driemanie!“ zaželala mu Majky […]

„No že sa ten Hemingway nezdá! Chlapík!“ odvetila mu bez toho, aby odtrhla uprený pohľad od sivej knihy. „Mnohí zažili vojnu, nielen on,“ poznamenal otrávene Tino a povystieral sa vedľa nej. Majky ležala v polosede s pokrčenými kolenami a občas si odpila z už takmer studenej mliečnej kávy. „To je fakt, ale určite nie každý sa zachoval podobne. Keď ho zasiahol […]

„Takže ty si sa vytrepal do kanála a to si bol triezvy?! Tomu sa povie výkon!“ poznamenal Ďula, ale oči nestrhol z obrazovky televízora. Každú chvíľu prepol na iný kanál a len málokedy ho niečo zaujalo na dlhší čas. V nemocničnej izbe ležal spolu s podobne zraneným mužom. Obaja mali viacnásobné zlomeniny nohy. Ďula ľavej, Gregor pravej. „No áno, vytrepal. […]

„Milujem tento nápoj! Dva v jednom… Káva aj whisky. Život je niekedy taký krásny!“ poznamenal Rossarián Štich a položil šálku späť na tanierik. Adam Žeravý ho pozoroval a prikývol mu úsmevom. Potom si potiahol z cigarety, blažene vydýchol a pri letmom pohľade si všimol dvojicu mladých vysokoškoláčok pri stole za Štichovým chrbtom. „Ako si to myslel […]

„Vieš, všetko je inak. Za posledný čas som práve že stále medzi ľuďmi. Neviem zostať sám,“ vyslovil Adam Žeravý a sediac na vysokej posteli oprel sa o stenu. „Teším sa, keď mi niekto ponúkne niekam si vyraziť. Vybrať sa poobede na jedno pivo a vrátiť sa nadránom sťatý ako starý strom. Vieš… Hľadám seba vo všetkých ľuďoch, ktorých stretám. Pátram, […]

– Stojím pred ním nahá. Neviem, či som ženou jediného muža, či milujúcou slobodnou matkou alebo ešte len pokorným dievčatkom, nežným ako jarný plač prvosienok. Možno vášnivá mrcha, čo sa rada kurví – čo ak som práve tá? Špinavá, hriešna, neskrotená krútňava – bláznivá víchrica, čo tancuje mužským labyrintom. Ktovie. Možno je zo mňa šedivá starena, […]