(foto: Miro Trimay)Akože… Niekedy je lepšie nevedieť. No ozaj… Lebo vás to len zbytočne rozčúli. Najmä keď viete, aká je pravda, no veľa ľudí ju nevie. A niekto ju šíri úplne inak. Vlastne šíri klamstvo, ak nešíri pravdu. Ale pravdou je, že pravdu má každý svoju. Aspoň takú dajakú teóriu som započul. Že každý môže čosi vysloviť a v podstate má pravdu, ale len takú… Svoju. Vlastnú. A možno aj svojskú, dalo by sa povedať. Aj keď sa hovorí, že pravda je len jedna. Ale aj to mohol povedať len jeden, ktorý pravdu síce mal, ale len svoju. Už tú univerzálnu pravdu či mal, no… Neviem, neviem… Univerzálna pravda, čiže tá všeobecná, na ktorej by sa mali zhodnúť, to nie je len tak. Si niekto povie, že toto je pravda a basta. A druhý na to, že aj takto je to pravda… A tretí im to úplne vyvráti a povie si svoje. A kto to má potom riešiť? To aby každý štvrtý bol rozhodca. A najlepšie rovno FIFA. Či NHL. Či IFLA. Len nie UFO, lebo tí by tomu asi neporozumeli. Tí majú svoje pravdy aj klamstvá. Veď ktovie, či nás neklamú všetci tí utajení, počnúc niekdajšou KGB a končiac ultramodernou NASA. To mi pripomenulo Perinbabu! Čia je to pravda? Vaša… Vaša… Či ako to bolo…? No neviem… Moja smola, že mám poloslabú pamäť. Ale všetko je o pravdách. Aj Perinbaba. Perinbaba, či veríte a či nie, to je filozofia. A nie hocijaká! Tam je toľko skrytých významov, symbolov, odkazov a odkazovačov, že by sa z toho jeden posra… No že by sa minimálne poš… Poš… Trebárs… Poškrabal! Na hlave! Lebo z hlavy idú pravdy. Tam sa rodia. Iná reč je tá o srdci. Že srdce radí a hlava hovorí, prípadne naopak, iba niektorí to kombinujú aj s pohlavnými údmi. Ale to je vyšší level. A navyše, o pravde veľa netreba, lebo potom sú to konšpirácie. Ľudia dnes za všetkým vidia nejakú konšpiráciu. Už len čakám, kedy prídu chlapi do krčmy dade v Utekáči a povedia, že toto sa len ako pivo tvári, ale v skutočnosti je to iba chemický produkt s arómou piva. A obvinia krčmárku, že do nich leje drogy. A preto doma mlátia ženy, kričia na deti a chodia do lesa, aby uvažovali, aké by to bolo bývať v meste. To je dosť ťažký život, keď neviete, kde je pravda a hľadáte ju v lese. Ale les je miestom odrazu. To vám povie hociktorý ekológ, ekocentrik a im podobní zameranci na všetko, čo je prirodzene zelené a čo je z prírody a neubližuje to ani zvieratám… Ani nikomu. Život je niekedy ozaj ťažký. Žiť medzi svojou pravdou a cudzou pravdou, to je na zbláznenie. A keď do toho ktosi vtrepe ešte tú univerzálnu, všeobecnú a už som počul aj o akejsi ambivalentnej, tak je to na slučku. Ale o slučkách radšej potichu… Niektorým brali dych. A mne už berie dych toto trepanie. Akože nie že by som popri tom všetkom trepal koberce, alebo sa trepal kamsi do neznáma, alebo trepal kamsi nejaké ťažké vrece… To nie. Ale trepem dve na tri. I keď toto by som tiež raz rád vysvetliť. Dve na tri… To má aký pôvod? Používame to a ani nevieme, ako to vzniklo. Prečo nehovoríme šesť na osem? Alebo štrnásť na dvadsaťdva. Alebo dvadsaťdve, nech v tom nie sú len áčka. Trepem. Lebo chcel som síce o pravde, ale nie až tak do hĺbky. Ísť hlboko je niekedy risk. Veľký risk.
Niekedy je jednoducho lepšie nevedieť. Vypočuť si všetky tie pravdy, polopravdy, pseudopravdy, trepanice, klamstvá a ostatné deravé slová, za ktoré by som ani deravý groš či deravý syr nedal. A neriešiť! Lebo keď si to necháš, že sa ti to zavŕta do myšlienok a začne tam robiť čierne diery, si v háji. A nie v tom zelenom, o ktorom by ti ekológovia a zelení pravdovravci začali rozprávať, aká je to oáza pokoja. Nié! V háji! V tom, z ktorého niet úniku. Česi by povedali, že si v prdeli. My hovoríme v háji. Alebo… Ale to už je na iné fórum. Fórovejšie. Či ako vlastne vytvorím prídavné meno od slova fór? Lebo od vtipu to máš jasné – vtipné, vtipná, vtipný. Ale od slova fór? Fórny, fórna, fórne? Alebo fórové, fórovejšie, najfórovejšie? Ťažko povedať… Život je niekedy ozaj ťažký. A obvinia krčmárku, že do nich leje drogy. Alebo predavačku, že im predáva humus v mlieku. A že to tam dáva injekciou a potom to tajne zalepí a tvári sa, že ona o tej mačke nič netušila. O tej, čo sa raz vybrala zo Zvolena do Bystrice, či vlastne naopak, a stretla hladného a nasr… Nahnevaného psa. A sú o tom celé spisy. Navonok bezvýznamný príbeh, ešte aj zvierací, ale v skutočnosti… V hĺbke… Ono… Aj Ezop šiel do zvierat, akože do témy zvierat, a stačí sa pozrieť, kam to dotiahol. Aj na Youtube je!
Akože… Ozaj je niekedy lepšie nevedieť. No je! Lebo vás to len tak nerozčúli. Najmä keď viete, aká je pravda a basta. A niekto ju šíri celkom inak. Vlastne šíri klamstvá, ak nešíri pravdu. A toto som aj pôvodne chcel. Ale pôvody sú pôvody. Začnete tu a ste zrazu tam, ani neviete, odkiaľ začali vetry fúkať, čo priviali, čo odviali… Ste ako tí z Odviate vetrom. Tí museli mať za ušami. Možno aj pravdu. A možno obyčajné klamstvá, akých je dnes plný svet. Ešte že nás tí z UFA neriešia. Nám postačí FIFA, NHL, IFLA a podobné. Vystačíme si. Aj tak všade klamú. Pravdami. No a o tom, že je lepšie nevedieť, lebo vás to rozčúli, je aj toto rozprávanie. Lebo minule ma vytočilo, keď sa mi donieslo, že ten Paľo bludár znova rozprával ako veľký mudrc. Sa hovorí, že ako z veľkej knihy. Tomu dať veľkú knihu, tak si bude myslieť, že je to závažie na domáce práce. Napríklad keď niečo zalepíš a tak. Topánky. Lebo vychodené topánky, to je na príbeh. Vo vychodených topánkach máš toľko príbehov, že by z toho mohol byť román. Napríklad Odviate metrov. Akože niekoľko metrov do večnosti. Lebo výpustka má niekedy veľký zmysel. Výpustka je fajn. Som vedel aj cudzie slovo, akým sa výpustka povie tak odborne, ale nemôžeš vedieť všetko. A niekedy je lepšie nevedieť všetko, najmä tie klamstvá a pravdy nie. Ako Paľo bludár keď začne trieskať. Že bol kdesi na výbežku okolo Vlkolínca a že tam bol nejaký Poliak Vlkolínzsky a ešte aj nejaký Maďar Gábor a ešte čosi o čítaní Hviezdoslava do toho prilial. Neznášam takých chytrákov, čo lejú vodu cez olej a myslia si, že mútia víno. Ne-zná-šam! Vraj výbežok! Ho má akurát tak v hlave! Všetko domiešané ako farby afrických maliarov. Pche! To radšej budem uvažovať, ako išli tie mačky. Zvolen-Bystrica. A pes. Tí aspoň neklamú. Zvieratá, to je hotová filozofia. Neklamú. Ani nehovoria pravdy a výmysly. Och, niekedy by som chcel byť kocúrom. Ten vie svoje a nerieši.
(foto: Miro Trimay)
Voľné pokračovanie: Prázdniny so strynou Rafaelou