Marcel Páleš

Naše vykanie prerýva tikanie starých kukučkových hodín v izbe. Na návštevu starej pani Elenky som sa tešil. Spoznali sme sa už cez Deň otvorených dverí u nás v práci, kam prišla v sprievode kamaráta. Sama by netrafila. Nie že by Bystrica bola priveľké mesto, to vôbec nie. Ale pani Elenka je nevidiaca. Teda vidí, ale inak… Patrí medzi ojedinelých ľudí, ktorým […]

Všimla si nás zrejme už pri dverách, lebo bola na nich nacapená, keď sme mali vojsť. Potom sa prechádzala kade-tade prízemím, až napokon prišla do izby, v ktorej sme sa usadili. Zatiaľ čo sme v trojici debatovali a popíjali kávu, ona sa nenápadne približovala. Najprv si ma len tak oťukala. Bez slov. Prešla okolo, ako keby som tam ani nebol. Druhý raz sa však už […]

Minul som zopár už jesenne vyzdobených ulíc, oblečených do lístia a do zamyslených ľudských pohľadov, a hľadal som miesto, kde zaparkujem. Keď sa to tak vezme, spomedzi štyroch ročných období je práve jeseň tou najlepšou módnou návrhárkou. Svojím ošatením zvádza. Zhodou okolností som mal namierené na inú módnu show. Vstúpil som do miestneho domu kultúry v Kysuckom […]

„Vstávaj! Sme sami, môžeme si robiť, čo len chceme!“ budil sestričku Amálku Ľubko a dlho jej netrvalo, aby roztvorila oči a posadila sa. „A kde sú všetci?“ spýtala sa začudovane. „Neviem, ale poď, kým niekto nepríde! Budeme si žiť bez dospelákov! Aspoň na chvíľu!“ ťahal ju za ruku. „A čo ideme robiť?“ zívlo sa mladšej Amálke, kým sa bosú nohu […]

„Bože, to je poézia!“ s privretými očami vyslovila nahá žena v zrelom veku. Ak by jej bolo vidieť len tvár, či polovicu nahého tela, človek by si určite pomyslel, že sedí na svojom mužovi a dochutnáva vydarený orgazmus. To by však, detsky povedané, muselo ísť niečo do dierky. Slastné pocity ženy v malej miestnosti mali ale pôvod v inom otvore. Prežívala […]

Vaňa plná detstva – na jednej strane ja, na druhej mladšia sestra, a penová prikrývka na nás. Ráno do škôlky a z nej domov. Večerníček a spať. Svet bublinka. Alebo tie chvíle neskôr, keď… Sedím na slnečnom námestí pod Urpínom. S kamarátmi pri chladenom a pozeráme navôkol, na ten svet plný „prkeníc“, ako ich voláme – krásne dámy v letnom strihu. Strihá […]

Stretnúť človeka, a to takého skutočného ako z kostrovskej básne, to sa dnes veruže nestáva každodenne. A najmä v dave nie. Síce možno ich nájsť kdekoľvek, no nie za každým rohom-rohatým. Nedávno som však vďaka pracovnej ceste podobnú človečinu zažil. V Turčianskych Tepliciach. Pani Anička ma úsmevom objala už vo dverách a potom srdečne pozvala ďalej. […]

„Ešte vydrž, dušička moja! Bez tréningu a pevnej vôle to len tak niekam nedotiahneš!“ zdôraznila stará žena a zapozerala sa na čiernobiele fotografie na starom bielizníku. Zlatovlasé dievča s malými vrkočmi zložilo ruky z klavíra a otočilo sa. „Dobre, ale dajme si malú prestávku! Som smädná… A zatiaľ mi porozprávaj niečo o tvojej mladosti. Ocko mi […]

Sedíme na lavičke pod stromami v parku pod Pamätníkom SNP v Banskej Bystrici. Leto povstáva. Slnko všetko farbí do letných odtieňov, hreje a žiari, iba sem-tam nás dvoch, v tieni sediacich, pohladí jemný vánok. Rozhovor zväčša podčiarkujeme úsmevom. Inak sa ani nedá. Spoločnosť mi robí pozitívne naladená dáma. Optimizmus nikdy nestráca, a práve toto ma na nej […]

Kráčame krížom cez pokojnú slnečnú ulicu, kde autá nebehajú tak ako v meste. Potom prašnou cestičkou, bráničkou v plote a ďalej krátko cez lúku. Mám pocit, že ma vedie mladý šarvanec, ktorý sa práve zobudil a páli ho v pätách. Vedľa mňa však svižným krokom vykračuje starý pán, ktorý má na chrbte jeho knihy života už osem krížikov poznačených a všetko […]