Marcel Páleš

„Smútim. Smútim. Smútim. Ako planétka, ktorá nemá svoj mesiac a nemá sa na koho dívať. Smútim! Smútim! Smútim!“ hovoril si Ďu, ktorý túžil po svojej Žu. Sedel a s podopretou bradou sa pozeral z okna na primrznutý svet. Bol do nej zaľúbený a tešil sa na svoj prvý bozk. Sníval o tom často. Nás, ľudí z planéty Zem, by jeho slová žiaľu zrejme rozosmiali. […]

„To, čoho sa mocne držíš vo svete svojich myšlienok, ťa urobí buď pouličným žobrákom, alebo veľkým kráľom.“ (Sri Chinmoy) Kráľ, ktorý má v rukách svet. Kto by ním nechcel byť? Spýtajte sa ľudí a zrejme drvivá väčšina súhlasne prikývne. I keď také kraľovanie vôbec nemusí predstavovať len a len vládcu, ktorý má veľký majetok, územia a sluhov. […]

„Fuj, to je smrad! Tino! Čo sa stalo?“ šokovaná Majky vošla do ich bytu, kde spolu bývali v podnájme, a svojho milého našla spať v sede opretého o posteľ. Na tričku mal prischnuté zvratky, vedľa seba veľké červené vedro a bol stále obutý. „Hm?“ zareagoval slabo. Ešte len chytal signál, ešte sa len snažil pripojiť na realitu, načítať obraz, zvuk, vrátiť sa […]

Možno aj vy dostávate každoročne na prelome decembra s januárom otázku týkajúcu sa novoročných predsavzatí. Keďže sa v tom čase s nami s neúprosnou pravidelnosťou lúči starý rok a my s otvorenou náručou i peňaženkou (resp. srdcom) vítame ten Nový, po otázkach o vianočných darčekoch nasledujú otázky o novoročných predsavzatiach. Súčasná doba je typická […]

Mala obavy, že mocné búšenie jej srdca zobudí aj policajtov v aute na nočnej ulici, okolo ktorých pred chvíľou prechádzala. Takmer po špičkách cupkala slabo osvetleným chodníkom. Pod rohožkou skutočne ležal kľúč. Prežehnala sa a vošla! Zamkla dvere bytu, rýchlo sa vyzula a na vešiak zakvačila letný kabátik. Vedela presne, kde čo nájde, i keď sa vnútri ocitla […]

To bola láska na prvý pohľad! Zamiloval sa do nich hneď po tom, ako sňal predchádzajúci dvanásty pokus, pretože sa na jeho ruku tiež nehodil. Ihneď si nové hodinky nasadil a nadšene si vychutnával, ako mu pristanú. Už sa tešil na večerné pivko s priateľmi. Nový prírastok na ruke pred nimi nenápadne poodkryje spod rukáva košele. Nech vidia! „Sú peckové, čo […]

„Život je skutočne štedrý k tomu, kto prežíva svoj Osobný príbeh,“ píše sa v diele Alchymista od brazílskeho spisovateľa Paola Coelha. Niekto z nás v slovách knihy nachádza pravdu a možno ju už aj napĺňa, ďalší sa v nich stráca a nič mu nehovoria. Sme tu pre niečo, či žijeme „len tak“? Steve Jobs, zakladateľ „jabĺčkovej“ firmy, zanechal vo svojom […]

„Isto nemajú ani lístky kúpené!“ zašomral starec a jeho pohľad sa ešte viac zúžil do nenávistnej podoby. „Ale veď je s nimi vychovávateľ!“ namietala pani vedľa neho, zrejme jeho manželka. Starému to však nedalo. Naďalej po nich poškuľoval krivým okom, ako keby mu ukradli z nedeľného koláča. Deťúrence rómskeho pôvodu lístky poctivo mali. Ich sprievodca im […]

„Čau?! Ti dám také čau! To čo má znamenať? Už mi nikdy ani v telefonáte ani osobne nehovor čau! Hej?“ Aj takto sa víta zaláskovaný pár, verili by ste? Dievča sa síce vrhlo v ústrety jej chlapcovi nadšene, ten ju však osprchoval ľadovým prúdom inštrukcií. Avšak čím viac obmedzení, tým menej zaľúbenia. Nejeden z nás to už zrejme zistil. Ulice Fončordy, […]

„Aha, obsraté gaťky! To musela byť divoká noc!“ spomalil chôdzu Tino a chtiac-nechtiac zbrzdila aj Majky. „Fúj, to je nechutné! Ty si teda vieš vybrať, pri čom sa pristaviť!“ zahriakla ho Majky a už ho ťahala preč. Kráčali práve povedľa potoka uprostred mesta blízko obrovského parku, kde tesne pod starým, kedysi krásne zeleným zábradlím na betónovom podklade […]