Založ si blog

Zasnúbená s minulosťou

– Stojím pred ním nahá. Neviem, či som ženou jediného muža, či milujúcou slobodnou matkou alebo ešte len pokorným dievčatkom, nežným ako jarný plač prvosienok. Možno vášnivá mrcha, čo sa rada kurví – čo ak som práve tá? Špinavá, hriešna, neskrotená krútňava – bláznivá víchrica, čo tancuje mužským labyrintom. Ktovie. Možno je zo mňa šedivá starena, ktorej pohár múdrosti sa naplnil a čochvíľa smrť stiahne mrazivý opasok. Fakt neviem.

Stojím pred ním nahá. Jeho nekonečno ma dusí. On je obrazom mojej minulosti, zrkadlom života, ktorý mi tiekol dlaňami. Na ňom vidím všetky svoje jazvy, všetky jamy po výbuchoch citov, výmole po krachoch lások. Havrania poézia so soľou v očiach, nefunkčný vzťah so sebou na diaľku. Stojím tam ako rajská Eva, padnutá v pokľaku pred súdom. V očiach cítim prach. Skutočne netuším, kto som. – hlas jej zakolíše, s ťažkým dýchaním sa hľadá za zatvorenými očami.

– Viete odtiaľ ujsť? – žena v bielom sediaca vedľa nej ju pohladí po vlasoch.

– Nie, to by nešlo. Vťahuje ma vidieť všetko to, čo je do neho vtesané. Vibrujú mnou pocity, ktoré nepoznám. Nevládzem ani kričať, toto je vojna bez boja. Chcela by som vzplanúť a spáliť ho, vypáliť celý môj svet, každý sen, ktorý som si roky hnietla. Som žena, ale ktorá z tých všetkých? Zmyselná, silná a trpezlivá, či tá schúlená, s modrinami na duši, ktorá zabudla na lásku? Za mnou je priepasť s tmou na dne, predo mnou on. Drsný, zjazvený, obludný.

– Ale kto je to? – opýta sa žena v bielom, pohľadom ju láska ako matka rozplakaného novorodenca.

– Múr. Zrie na ňom všetko moje minulé, všetko, čo ma minulo. Zvädnuté kvety. Múr, po ktorom kde-tu stekajú slzy žien, ktoré v sebe nesiem.

– Samé kvílenie, samá bolesť. A nádej?

– Ale nie. V tejto hrboľatej stene blčí aj úsmev. Rozoznávam ho jasne, je akoby vyliaty slnkom. Tu, tam, hentam tiež. Zopár sa ich nájde. Nie, nie je to len o tajomnej temnote. Chvíľu sa mi zdá, že cítim teplo mužskej náruče, bozky detí, vôňu tulipánov. Potom sa znova stočia tiene a múr sa zachveje. Či vlastne ja som tá, ktorá sa chveje? Sama neviem. Vždy som túžila byť jediná jediného, podmanivá inšpirácia aj rušivá neistota, pilier jeho životnej katedrály, stať sa múzou, opatrovateľkou jeho krehkosti. Tento múr ma obracia na všetky včerajšky, ktoré ma pália na duši.

– Je tam ešte niekto? – skočí jej do slov počúvajúca žena.

– Nikoho tu nieto. Z rokliny za mnou počuť výkriky, ale v každom spoznávam seba. Vyvolávajú vo mne pocity všetkého, čo som premárnila, stratila a zabila. Výkriky o pomoc. Raz počujem sa ako dieťa, ďalší hlas znie vyspelo, iný zasa nevládne. Občas je to vyčítavý šepot. Pod pätami cítim vibrujúci teplý piesok. Zosúva sa. A múr sa posúva ku mne. Najradšej by som sa pomiatla a potratila vedomie. Srdce mi túži puknúť.

– Dobre, teraz pomaly otvorte oči. Keď sa doma prebúdzate z týchto snov, aké to je?

– Chytám sa postele ako jedinej istoty. Zažnem lampu. Pozerám sa navôkol, či tam nie je múr, či zem neskrýva roklinu, načúvam výkrikom. Znie však len ticho a to ma postupne upokojí. Aj tak by som radšej volila byť bláznom ako znova padať do týchto svetov. Jeden je horší ako druhý. Čo mám robiť?

– Len pokojne. Vlastne všetko je to jeden svet, nie dva. Ten v snoch vám len poodkrýva to, čo zakrývate v tom skutočnom. Ukazuje vám, pred čím ste ušli. Múr je tabuľou vášho života. Je to vaša minulosť. Zrejme sa vám splní túžba o zbláznení sa, ak to takto necháte plynúť. Zbúrajte ho! Musí existovať cesta von. Vezmite všetku svoju ženskosť, zhlboka sa nadýchnite a celou silou do neho vrazte! Zakrvavte si ruky, umorte sa na pokraj svojich síl, ale bojujte! Zboríte ho, uvidíte! No nebúrajte len v snoch, ale skúste to aj v realite. Hľadajte ten múr v úlomkoch života, možno sú to ľudia, možno zvyky, strach, alebo sa neviete odlepiť od niečoho z minulosti. Povstaňte a choďte srdcom proti múru.

Výbežok Vlkolinzsky a Gabo

29.07.2017

Akože... Niekedy je lepšie nevedieť. No ozaj... Lebo vás to len zbytočne rozčúli. Najmä keď viete, aká je pravda, no veľa ľudí ju nevie. A niekto ju šíri úplne inak. Vlastne šíri klamstvo, viac »

Kto svieti v nás?

24.06.2017

„Aspoň nemám čas myslieť na hlúposti,“ reagoval Peťo, keď sme sa po náhodnom stretnutí v hypermarkete lúčili a ja som poznamenal, že má opäť natrieskaný program. Aj teraz bol v režime viac »

Prázdniny so strynou Rafaelou

27.05.2017

Akože sú ľudia, ktorých jednoducho musíte poznať. Ale to sa len tak hovorí, že musíte. Mali by ste... Ani nejde o to, že by ste ich poznali. Teda... Osobne. Ako mamu. Či ako psa. Prípadne mačku. viac »

Donald Trump

Trump: Kuba je zodpovedná za útoky na amerických diplomatov

17.10.2017 07:21

Trump to povedal na tlačovej konferencii v Bielom dome. USA koncom septembra kvôli incidentom stiahli z veľvyslanectva na Kube takmer všetok personál.

vražda, zločin, lúpež, krádež, nôž

Útok nožom v Londýne si vyžiadal jednu obeť

17.10.2017 07:06

Polícia incident, ktorý sa stal pred zastávkou metra Parsons Green, nevyšetruje ako teroristický útok.

súťaž mamina

Súťaž o najkrajší výrobok od mamky sa začína

17.10.2017 07:00

Mamičky, ktoré na materskej dovolenke dokážu vlastnoručne vyrobiť šperky, šaty, úžitkové veci, dobre pečú alebo fotografujú, môžu opäť zabojovať o atraktívne ceny.

Monika Jankovská

Hlasovanie o Jankovskej je stále otvorené

17.10.2017 07:00

Vládne strany sa stále nedohodli, čo s nomináciou štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej (Smer) do Súdnej rady.

marcelpales

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. V súčasnosti redaktor a moderátor RTVS - Rádia Regina, štúdio Banská Bystrica. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. S manželkou Luckou majú syna Sebastiána. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale angažuje sa aj v rôznych úvahových článkoch – nabáda ich pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou. V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo-esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chcú pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. ¤ ¤ ¤ Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 99
Celková čítanosť: 215510x
Priemerná čítanosť článkov: 2177x

Autor blogu

Kategórie