Vôľa človeka úzko súvisí s ovocím jeho dní. Časom a ľuďmi ošúchané príslovie o trpezlivosti a ružiach pozná každý z nás. Už nie každému bývajú tieto slová dôverne známe aj v praktickej rovine. Ale aj tí, ktorí príslovie poznajú len z počutia, si môžu navôkol seba všímať, že vďaka trpezlivosti a vôli všeličo v živote skutočne rozkvitá.
Spomienkou stojím v tohtoletnej Rajeckej Lesnej v starobylých priestoroch zachovaného pozostatku niekdajšieho kostola (v presbytériu) a obdivujem prácu archeológa. Pýta si to síce more času a priam chirurgické úkony, ale odkrýva tak historické perly. Veď ide o priestory z 13. a 14. storočia, ktoré vďaka trpezlivej snahe archeológov ukazujú dlhodobo zakonzervované unikáty. Starý zvyšok kostola slúžil ešte v minulom storočí najprv ako sýpka, neskôr ako chemický sklad, pričom steny boli v novej (červenej) dobe nešikovne (bez ohľadu na vzácnu pamätihodnosť) prekryté na bielo. Archeológ mi vysvetľuje, čo ktorá odkrytá vrstva omietok ukrývala – od nástenných malieb po stáročné texty. Nuž hocikde čosi také na stene človek nevidí. Len to chce čas a trpezlivosť, lebo strmhlavosť sa v archeológii nenosí – a vlastne by toho veľa ani nepriniesla.
O niekoľko desiatok metrov ďalej nájdete v Rajeckej Lesnej miesto, ktoré každoročne navštívi množstvo turistov. Známy Slovenský Betlehem je dielom majstra Pekaru, ktorého nedožitú storočnicu si pripomíname práve tento rok. Nepozerám sa na ojedinelý skvost prvý raz, ale beztak žasnem. Mozaika Slovenska v drevenej jedinečnosti. Koľko si to vypýtalo času? A koľko trpezlivosti, pevnej vôle… Ale keď človek chce, môže veľké veci – hoci aj s prázdnymi dlaňami a kusmi dreva. Krok po kroku, deň za dňom, rok za rokom. Drevo možno pritom vymeniť za všeličo iné, veď paleta záľub a záujmov je nekonečná.
A ešte jeden príklad, ale tentoraz knižný… Svetoznámy útly titul, ktorý sa oplatí aspoň raz za život prečítať. Napísal ho Francúz Jean Giono a názov znie Muž, ktorý sadil stromy. Ale to už nechávam na čitateľa, aby zhodnotil tento rozmer ľudskej snahy a trpezlivosti.
Či už ide o odkrývanie histórie, či už o remeselníctvo, o záhradkárstvo, učenie sa, či o množstvo iných aktivít, za všetkým možno nájsť jeden dôležitý základ. Najprv sa čosi objaví len ako nápad, potom je na nás, ak sa chceme posunúť ďalej, či budú semienka nápadu zasiate do vhodnej zeme, nuž a kým z nich čo-to vyrastie, zrejme neprejdú len dve-tri nedele. S našimi dňami je to ako s tou zemou a semienkami. Máme množstvo možností, čo zasiať – každého robí šťastným čosi iné. A potom už „len“ tie dve čarovné prísady – trpezlivosť a vôľa. A po čase, ak vydržíme, príde ovocie, ktoré môže náš život ozmyselniť. Veď napokon, aj cesta k cieľu je cieľom – ale nepostačí urobiť len prvý krok, ale vydržať aj pri tých ostatných.
„Pravým bytím človeka je jeho čin.“ (G.W.F.Hegel)
(fotoilustrácia: Renata Veltyová)
Celá debata | RSS tejto debaty