Väčšina z nás raz dôjde k poznaniu, že maličkosti majú nesmiernu hodnotu. Niečo navonok nenápadné dokáže veľmi ľahko prevrátiť náš svet. Vnímaví ľudia radi pozorujú to, čo ostatní prehliadnu. Ocenia úsmev, more hviezdnej oblohy, pekné slovo, ale aj ostatné veci skrývajúce v sebe skutočné bohatstvo. Semienko či semeno patrí podobne k miniatúrnym, ale výnimočným javom. Navyše sú si v niečom nesmierne podobné.
Predstavte si manželov, ktorí sa v jeden deň vybrali do záhradky a posadili tam semienka. Z nich pri vzornej starostlivosti vyrástli o pár rokov neskôr vydarené jablone. Stromy začali rodiť bohatú šťavnatú úrodu. Avšak v ten istý deň, keď manželia zasadili semienka, sa aj vášnivo pomilovali a opäť čosi „zasiali“. O deväť mesiacov sa „úroda“ vypýtala na svet. Pri správnej výchove z nej neskôr vzišlo aj bohaté ovocie. Človek, ktorý sa narodil a rástol z lásky manželov, začal prispievať k lepšiemu svetu. Možno je to trocha ideálne, ale určite reálne.
Obdivujem oblohu, po ktorej sa rýchlo plavia oblaky, obdivujem západy sĺnk, ktoré sa odrážajú na hladine jazera či mora, takisto rozmanitý život zvierat, rastlín, vesmírnych zákutí a ostatných veľkolepých „zázrakov“. Obdivujem aj to, ako sa z niečoho drobného vyvinie jabloň či človek, teda čosi božské. Božské najmä vtedy, keď úroda z toho je prospešná okoliu. Každý človek je zázrakom, či už si to uvedomuje alebo si svojej výnimočnosti vedomý nie je. Aj ty, milý čitateľ, ktorý si zablúdil k týmto písmenám, si jedinečný človek.
Nestačí však len obdivovať. Mali by sme priložiť ruku k dielu, dávať ovocie, plodiť. „Človek, pokiaľ žije, sa nachádza v procese rastu, vývoja a rozvoja, v ktorom sa má stále viac vyjavovať, stále viac uskutočňovať a dovršovať jeho vlastnú podstatu. Uskutočnenie toho, čím v zárodku vždy už sme a čím máme byť na konci, je zverené nám samotným: máme sa stále znova chopiť svojich vlastných možností a uskutočňovať ich slobodným disponovaním sebou.“ (E. Coerth: Čo je človek, 1996, s. 89)
Vôkol nás sa každodenne deje mnoho zázrakov, veľkolepých javov, ktoré sú obyčajne skryté v maličkostiach. Tie neraz prehliadame. Milý čitateľ, skús sa spolu so mnou zastaviť aspoň raz za čas, žasnúť nad krásami sveta. Skúsme sa pridať tým, že svoj život uchopíme a povedieme správnym smerom. Možno je to trocha ideálne, ale určite reálne.
Celá debata | RSS tejto debaty