Marcel Páleš

To, že dokážeme uchopiť myšlienku a pretaviť ju v niečo veľkolepé, nás odlišuje od zvierat, od rastlín a ostatného poznaného sveta. Toto „uchopenie“ myšlienky je u každého z nás odlišné. Myslenie je u jedného prosté a jednoduché, u iného zasa komplikované. Múdrosťou však „nešermuje“ každý.

Predpokladám, že ste už postretli človeka, ktorý ústami „mlel“ ako keby mal zato zaplatené, avšak čo sa týka významu a hodnoty povedaného, dalo by sa to zhrnúť do jednej vety. Niektorí zasa často mlčia, no „udrú“ v momente, keď všetci ostatní nepoznajú odpoveď. Staré arabské príslovie nám hovorí, že s rastom múdrosti ubúdajú slová. Niekedy je teda naozaj menej viac. Svetoznámy spisovateľ Honoré de Balzac odkázal budúcim generáciám, že práve mlčanie tvorí deväť desatín múdrosti.

Poznám však ľudí, ktorí sa zdajú byť múdrymi, málokto im vie oponovať a i keď majú pravdu a v slovných bitkách víťazia, čosi mi na ich múdrosti nesedí. Sú to ľudia nadpriemerne inteligentní, s množstvom obsiahnutých vedomostí a všeobecným prehľadom. Avšak dokážu sa smiať na nevedomosti iných a pre ich ego je pohladením to, keď môžu tromfnúť slabších či nájsť chybu u múdreho. Vedieť presvedčivo narábať s pojmami, s rôznymi cudzími termínmi a logicky ich vkladať do viet, ešte neznamená odraz múdrosti. Ak v tom chýba ľudskosť, je to ako keby ste mali okúzľujúcu tvár, s dokonalými zubami, s božskými perami, s akurátnym nosom a s nádhernými očami, no táto tvár by sa nedokázala usmiať.

Múdrosť automaticky neznamená bezchybnosť. Ak ste nevyrastali ako Maugli – v objatí džungle a divých zvierat, tak ste pravdepodobne xy-krát počuli, že mýliť sa je ľudské. Aj múdry človek má právo na to, aby sa „sekol“. Múdry sa mýli denne sedemkrát, hovoria nám Taliani cez svoje príslovia.

Ospravedlnením pre zlyhanie múdrosti je láska. Pri tomto najkrajšom jave v medziľudských vzťahoch je zrejmé, že láska a múdrosť sa často vylučujú. Je nemožné ľúbiť a byť múdry, „zamudroval“ v 16. storočí Francis Bacon.

Spomínam si na úvodné filozofické hodiny z vysokej školy. Už tam som sa naučil, že mnoho záleží od pýtania sa a hľadania odpovedí. Múdrosť podľa filozofa Pierra Abélarda možno dosiahnuť hlavne sústavným a častým kladením otázok. Možno ste si všimli, že nejeden človek z vášho okolia sa veľmi rád pýta na čokoľvek, čím dosahuje znalosť z mnohých oblastí. Nemusí byť pritom nadpriemerne inteligentný. Práve nevzdelaní prostí ľudia z osád ležiacich Pánu Bohu za chrbtom sú nám v jednoduchosti myslenia často vzormi.

Milí čitatelia, verím, že sa nesnažíte byť chytrými za každú cenu, verím, že slová vážite a keď je správny čas, nebojíte sa ich vysloviť. Ako odkaz pre vás nechávam záverečné slovo na amerického teológa Reinholda Niebuhra: „Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.“

Dozmúdrenia. :)