V ošarpanej, vŕzgajúcej a plnej schránke (na facebooku) som si raz našiel výzvu. Istá osôbka ma upozornila na hru Farma (The Farm) a pýtala si vysvetlenie ohľadom mojej neúčasti. Prečo vraj nehrávam túto skvelú hru, prečo sa nepridám, neskúsim. Odpovedal som, že mi bohato postačí tá moja vnútorná farma – duševná –, na ktorej mám roboty až-až.
Svätý Augustín už za svojich bezsociálnosieťových stredovekých čias povýšil človeka na najvyššiu duchovnú bytosť. Podobne to s ľuďmi videli aj mnohí iní (nielen filozofi). Verili a veria nám dodnes. Veď uznajme (im), kto už je len schopný (okrem Boha a jemu podobných) stvoriť trebárs samotnú prírodu (čiže vysadiť les či pomôcť zvieraťu prežiť)? Zachytiť niečo krásne na plátno, do písmen či cez tóny hudby… Kto? Jedine človek! Rovnako ale je schopný postarať sa o bezcitný úhyn zvieracej ríše, o (ne)ľudské devastovanie životného prostredia či o (krvavé) teroristické útoky. Každý deň sa rozhoduje medzi dobrom a zlom. Obidva póly sú v nás bez ohľadu na to, či ich odtiaľ vyženieme alebo si ich tam privoláme – bez ohľadu na to, či sme teroristi alebo svätí.
Viktor Frankl, známy sociológ, ktorý prežil koncentračné hrôzy druhej svetovej, výstižne poznamenal, že v každom z nás sú možnosti byť anjelom alebo diablom. Totiž človek je tou bytosťou, ktorá vymyslela plynové komory a s modlitbou na perách vzpriamene do nich aj kráčala. Je to bytosť, ktorá rozhoduje stále znova. Rozhoduje o tom, čím je a čím v najbližšom okamihu aj bude. Vždy má možnosť. A to duševné vnútri (tela), na čo narážal aj Sv. Augustín, sa podobá farme, o ktorú sa staráme. Každý z nás má svoju vlastnú. A je na ňom, čo tam vysadí a ako sa o to bude starať. (A či sa vôbec starať bude!) Môžu to byť semienka optimizmu či pesimizmu, nenávisti či lásky, hmotných alebo radšej duchovných hodnôt, peniaze, kabely, tráva, Boh, vzdelanie, zábava, internetové hry, šport či umenie. Možností sa ponúka za vrece.
Plán je jasný – starať sa o zasiate, aby to (dobré) v nás rástlo a vyklíčilo (v čosi božské). Potom je už jednoduché zhodnotiť, či z toho vzišli nejaké „vitamíny“. Či to malo zmysel. Vždy sa však pritrafí aj nejaká tá burina, rôzni škodcovia a iné nepriazne. Tie by sa mali odstrániť (či aspoň zmierniť) razantne a pohotovo, aby sa nerozrástli (a neprerástli nám cez rozum).
Viktor Frankl stratil o ľudskej bytosti takéto krásne slovo: „byť človekom znamená vždy už byť zameraný na niečo alebo na niekoho, byť oddaný nejakému dielu, ktorému sa človek venuje, nejakému človeku, ktorého miluje, alebo Bohu, ktorému slúži.“ Nuž, drahí hospodári, už je to len na nás. Pripraviť (vnútornú) zem, zasiať a pestovať. Plody našich činov (vy)povedia za všetko. Hor sa do práce!
„Bytie je v čine!“ (Sokrates)
(ilustrácia maľbou: Michal „LumpArt“ Lunter)
Celá debata | RSS tejto debaty