Nie je mi jedno, čím sa plní môj život

19. apríla 2012 14:20, Prečítané 4 101x, marcelpales, Eseje a úvahy

„Svojimi činmi kreslí človek svoju tvár.“ (J. P. Sartre)

Žmurk. Fotka. Úsmev. Žmurk. Fotka. Úspech. V detskejších rokoch občas som vo svojich fantasmagorických úvahách zablúdil tak hlboko, že som si predstavoval každé žmurknutie oka ako fotografiu. Sníval som, že všetky tieto obrázky si po životnom doputovaní môžem prezerať odkiaľsi z priestoru večnosti, usadený v pohodlnom kresle, a spomínať. Obraz každého dňa by tvorila mozaika z fotiek. Van Gogh, Picasso či Warhol by mohli každý svoj deň zachytiť výtvarne. Hemingway možno v poviedke, Sartre v eseji, Rúfus v básni a Beckett v divadelnej hre. Načo táto popletená úvaha?

Obzretie sa späť za našimi dňami nám vie napovedať mnoho. Čo sme robili, ako, s kým a kde, aký bol výsledok, čo nám to dalo, vzalo, ako sme sa posunuli vpred či vrátili vzad. Človek, keď chce, vie hodnotiť nielen na smrteľnej posteli či v starobe, ale každodenne. Ten, komu nevonia stereotyp a uspokojenie sa s priemerom, hľadá spôsoby, ako presahovať túto šedosť. Pátra po možnostiach zlepšenia sa. Jemu obzeranie sa späť pomáha. Nedávno uplynul rok, ako som si vymyslel prostriedok, ktorý mi je v tomto nápomocný.

Ide o obyčajný list papiera rozdelený na jednotlivé dni. Každý deň má svoje prázdne políčko. Do tohto priestoru si zaznačím to, čo som za uplynulý deň robil. Nepíšem si, samozrejme, o základných biologických potrebách (trónenie na WC…) a nevyhnutných úkonoch. Skôr udalosti také, ktoré mi zabrali určitý čas (najmä voľný čas) a na ich základe môžem zhodnotiť svoj deň. Napríklad značím si, že som bol v opere, v kostole či na futbal, že som čítal tú a tú knihu, že som pozrel onen film a strávil hodinku pri pive s priateľmi, že som napísal poviedku alebo sa vybral na prechádzku do prírody či na výlet. Poprípade že som strávil tri hodiny na facebooku. Na základe týchto záznamov následne zisťujem, čím plním svoje dni. Viem potom posúdiť, čo z toho dáva môjmu životu zmysel a čo ma na ceste k zmyslu brzdí. V čom by sa dalo ubrať, v čom pridať, v čom sa polepšiť atď. Niekedy aj pätnásť minút dennej investície času robí z dlhodobého pohľadu zázraky. Môj dobrý priateľ, s ktorým som sa za tento posledný rok delil o izbu, ma má ohľadom tohto za blázna. Vnímam to ako kompliment.

Filozof. S. Kierkegaard nám pripomína zodpovednosť za náš život. Podobne ako redaktor tvorí z písmen článok a zodpovedá sa zaň, tak sme aj my redaktormi svojho života, a ten tvoríme z dní, do ktorých máme tú česť sa zobudiť. Hocikto môže vytvoriť hotové dielo!

Každý deň je na jeho začiatku čistým papierom. A čistým môže byť aj na jeho konci. Ale potom načo žiť? Ak môžem konať, môj život bude hodnotným až vtedy, keď sa sebavyjadrím v činoch. Keď moju každodennosť opečiatkujem zmysluplnosťou. Podpíšem sa pod každý deň ako hrdý autor života. Nech väčšina z prežitých dní sa mi stane vydarenými obrazmi, za ktorými sa rád obzriem. Možno raz – z večnosti a z toho pohodlného kresla.

Žmurk. Úsmev. Žmurk…

„Medzi veľké objavy nášho storočia patrí poznanie, že zmenou postoja, môžeme zmeniť svoj život.“ (William James)

(Život je o otáznikoch – foto: Michal LumpArt Lunter)