Rana a nôž, pravda a lož, a dvaja psi

14. októbra 2012 11:54, Prečítané 4 122x, marcelpales, Eseje a úvahy

„Čau?! Ti dám také čau! To čo má znamenať? Už mi nikdy ani v telefonáte ani osobne nehovor čau! Hej?“ Aj takto sa víta zaláskovaný pár, verili by ste? Dievča sa síce vrhlo v ústrety jej chlapcovi nadšene, ten ju však osprchoval ľadovým prúdom inštrukcií. Avšak čím viac obmedzení, tým menej zaľúbenia. Nejeden z nás to už zrejme zistil.

Ulice Fončordy, mestskej časti Banskej Bystrice, už v ten čas halila tma. Mesto bolo pripravené. Odhodlané nájsť ôsmy svetadiel. Avšak nie alkoholickým odpalmi vesmírnych stavov z diskoték a barov. V tento večer sa športová hala Štiavničky zaplnila človečenstvom, aby uvítala Ďurovčíkovú výpravu s muzikálom Ôsmy svetadiel. Diváci spolu s hlavnými postavami hľadajú aj za sprievodu legendárnej hudby od Elánu nový svetadiel, svetadiel srdca. Uberal som sa tam ako novinár, ktorého úlohou je podať správu o originálnom podujatí. Rovnakú cestu mali namierenú aj dvaja spomínaní „frajeroši“. Kým som sa im nestratil z dohľadu, ich hlasy sa niesli za mnou. Išlo viac-menej o prednášku mladého muža. Jeho nariadenia mi nahlodali myšlienky. Chce byť šťastný s tou, ktorú si vybral? Či z nej chce vyrobiť ideál, ktorý ale možno nikdy nenájde? Pre ňu ako zaľúbenú môže byť každé jeho slovo svätým, teda zradným. A tak postupne na celom poli bude ich láska–neláska podmínovaná.

Isté inštrukcie určite nie sú zlé ani v láske. No oproti tým dopravným či pracovným regulám pravidlá lásky nie sú také jednoznačné. To, čo v jednom vzťahu prospieva, inde by sa stalo rozbuškou hriechu. Niekedy je prosba či „nariadenie“ partnera myslené len a len dobre. Inokedy je to však vyslovene hlúposť, rozmar, vrtoch. Často dané „chodenie spolu“ láskou ani zďaleka nie je, i keď tí dvaja v to skalopevne veria. Podobá sa to slovám hlavného hrdinu muzikálu, ktorý namieta proti bývalému vzťahu hlavnej protagonistky – že nemôže skončiť niečo, čo vlastne nikdy nebolo.

Často jeden z partnerov ako ovca slepo poslúcha inštrukcie toho druhého, neprehodnotí ich, neoponuje, nemá svoj názor. Zobe mu z ruky ako prostý holub. Často si človek nepripúšťa, že ak by sa na daného partnera vykašľal a nechal ho plávať vodou života, mohol by skôr či neskôr nájsť kohosi vhodnejšieho. Totiž neraz môže byť jeden z „frajerošov“ pre toho druhého tým vysneným, ale opačne to neplatí.

V spomenutom muzikáli bola pri hľadaní ôsmeho svetadiela potrebná úprimnosť. Samozrejme aj čistá láska. Rôzne absurdné nariadenia, slepé poslúchanie, strach či nezdravá žiarlivosť však z lásky robia už len akýsi „vzťah“, na ktorý kedysi zabili kompótovú nálepku „Láska“. Zavarili však len ideály. Nebojme sa povedať Nie! Alebo byť radšej sami. Sami sebou. Nebojme sa prekročiť svoj tieň!

„Sme rana a nôž. Sme pravda a lož. My sme dvaja psi. Abrahám a syn. Ja sa polepším. Ty sa polepši. Tisíc dôvodov na sto rozchodov. A poslednýkrát pokus o návrat.“ (Elán – Láska moja)

(obraz: Mária Šefferová)