O kráľoch a kráľovnách v nás

20. januára 2013 12:48, Prečítané 2 808x, marcelpales, Eseje a úvahy

„To, čoho sa mocne držíš vo svete svojich myšlienok,

ťa urobí buď pouličným žobrákom, alebo veľkým kráľom.“ (Sri Chinmoy)

Kráľ, ktorý má v rukách svet. Kto by ním nechcel byť? Spýtajte sa ľudí a zrejme drvivá väčšina súhlasne prikývne. I keď také kraľovanie vôbec nemusí predstavovať len a len vládcu, ktorý má veľký majetok, územia a sluhov. Kdeže! Kráľom, ktorý má v rukách svet, by sa mohol stať ktokoľvek z nás. A aj bez majetku! Ako?

Novoročný január. Trojkráľový večer. Doma ticho. Čosi som šepkal malému psovi, čiže veľkému členovi rodiny, a spolu sme sa z chodby pozerali na vysvietený vianočný stromček. Potom ma to zlákalo podísť do obývačky a ľahnúť si na zem. Ozdobné svetlá sa pomaly rozsvecovali a prerývali tmu. Tam a tak, na podlahe v ľahu, prišlo mi všetko inak. Spomenul som si na krstného otca, ktorého som ešte kedysi, keď bol slobodný, nachádzal po príchode ku starkej v jeho izbe spokojne vystretého na zemi. S rukami pod hlavou či vedľa tela zahľadeného ktoviekam. Možno do svojich snov a túžob. Skúsil som to teraz podobne… Blúdil som pohľadom po žiarivom vianočnom stromčeku, po miestnosti, prežíval prítomný okamih – pokoj, ticho, tmu –, až som zistil, že mi je príjemne. Ako keď prehltnete dúšok dobrej kávy a vnútro vám spieva. Čo-to som zhodnotil z minulosti, čo-to si predstavil do budúcnosti. Síce niekto by si pomyslel, že na zemi ležím ako žobrák, cítil som sa ako kráľ. Ako kráľ svojho sveta. Kráľ, ktorý sa snaží ovládnuť vlastný svet, viesť ho správne a nenechať sa ovládať inými. Byť sám sebou. Byť bohatým.

Nejeden človek určite nielen z môjho okolia žije s vedomím, že vlastniť a byť bohatý vďaka peniazom a majetku stane sa zárukou šťastia a spokojnosti, a teda cestou k tomu, aby sme si vytvorili svoje malé či veľké kráľovstvo. Vidím mnohých z nich, ktorí sú však, naopak, sluhami matérie. Nekraľujú, ale slúžia, i keď si myslia opak. A niektorých stav, že nemajú dostatok hmotného, ničí a robí nešťastnými. Zúfalými. Veď koľkí z nich by sa „neznížili“ ani na také obyčajné ľahnutie si na zem s cieľom vychutnať si prítomnosť!

Bol trojkráľový večer. Ležal som na zemi pod stromčekom. Opäť sa vo mne čosi narodilo. Kedysi v tento deň prišli traja králi, aby privítali kráľa kráľov. Kráľa, ktorý sa stal symbolom lásky. Želám si, aby sa zmyslom života väčšiny ľudí stála práve táto láska. Aby nás bohatými robila predovšetkým ona.

„Keď zistíš, aké je všetko perfektné, zakloníš hlavu a budeš sa smiať s tvárou obrátenou voči oblohe.“

(Buddha)

(autorka fotky: Mária Šefferová)