Založ si blog

Poznať svoje odkiaľ-kam

Kráčam po mäkkých kopčekoch zeme, pod ktorými tuším staré hroby. Na tých o čosi novších, kde sa ešte zachovali náhrobky, badať ryhy po písmenách, ale keďže farba už dávno opadla, ťažko z nich lúštiť obsah. Kamarát, vyštudovaný etnológ, odtrhne listy z púpav a šúcha nimi po neviditeľných písmenách. Razom je časť pomníka zafarbená a čitateľná. Ale tých svojich vzdialených blízkych, o ktorých túžim vedieť viac, tam nenachádzam.

Ešte pred návštevou cintorína sme klopali na neďaleké dvere konkrétneho domu. Vedeli sme, že tam žijú potomkovia s priezviskom, na ktoré sa pýtam a ktoré nosila moja mama zaslobodna. Zostali trocha zaskočení, že im realitu všedného dňa narúša akýsi cudzí človek, ktorí si na pomoc vzal dvoch etnológov a chce nájsť čosi, čo už dávno zapadlo prachom. Opisujem im aj fotografiu z päťdesiatych rokov, na ktorej akýsi ľudia sedia na mieste, kde kedysi stál dom ich predkov, čiže aj mojich predkov. A z fotografie sa dá vytušiť strom a okolitá príroda za ním. Na moje prekvapenie mi ukazujú starú jabloň, ktorá by mohla byť totožná s tou na fotografii. Ešte viac ma prekvapí fakt, keď ukážu na pooranú malú roľu vedľa stromu, na mieste ktorej vraj kedysi stál dom, na ktorý sa pýtam. Z neho na začiatku 20. storočia odišli moji predkovia do iných končín za prácou a tam sa usadili. Odtiaľ sa potom ďalšie generácie pohli zasa na iné miesta. Dovtedy však zhruba od druhej polovice 18. storočia volali svojím domovom práve tieto dnes pokojné a vyvýšené končiny ďaleko od mesta.

Na nočnom stolíku doma v spálni mi okrem iného stojí fororámik, v ktorom si mením fotografie svojich predkov, ktorí tu už nie sú. Teraz v ňom mám nedávno kolorovaný záber spred 75-tich rokov, na ktorom moji prarodičia stavajú svoj dom. Môj starý otec je tam na rukách svojej mamy Rozálie. V závere júna si pripomíname jeho nedožitých 77 rokov. Na cintoríne v Čechánkach som hľadal aj jeho prastarú mamu Máriu.

Frká. Dážď zmýva prach z ciest, stromy si potiahnu vlahu a mne tečú myšlienkami opäť úvahy o koreňoch… O predkoch. Ako asi žili? Akú mali každodennosť? Akí boli? O čom snívali? Prečo sa hádali a z čoho sa radovali? Ako si predstavovali budúcnosť? A čo tvorilo minulosť ich dávnych predkov? Veľa z toho už nezistím, ale určité úlomky sú dostupné. Aj toto hľadanie bolo jedným z množstva dielikov, ktoré ukladám k sebe a postupne získavam akú-takú mozaiku o tom, odkiaľ a kam rástli a rastú tie moje korene. Veď nebyť našich predkov, nebol by som ani ja, ani mnohí iní, s ktorými sa možno tu a tam náhodne míňam, a pritom ani netušíme, že máme spoločného praprapredka.

Budík pre susedov

28.07.2021

„Išla by som už na tú dovolenku! Veď kým sa konečne začnú prázdniny, budeme vyzerať ako mátohy,“ hundre si ponad raňajky gymnazistka, ktorú opäť zobudilo tlmené vibrovanie budíka susedovcov zhora. „Linda, veď ty tak už aj vyzeráš,“ podpichne sestru jej o chvíľu mladšia dvojička Sofia a odpije si z kakaa. „Isté veci je potrebné jednoducho pretrpieť! Koľko [...]

Čas, vôľa a trpezlivosť

25.10.2020

Vôľa človeka úzko súvisí s ovocím jeho dní. Časom a ľuďmi ošúchané príslovie o trpezlivosti a ružiach pozná každý z nás. Už nie každému bývajú tieto slová dôverne známe aj v praktickej rovine. Ale aj tí, ktorí príslovie poznajú len z počutia, si môžu navôkol seba všímať, že vďaka trpezlivosti a vôli všeličo v živote skutočne rozkvitá. [...]

O opicu navyše

18.09.2020

„Oci, viem, že máš asi opicu, ale už by si zvládol šoférovanie?“ dobehlo za otcom dievča s mobilom v ruke a súrením v hlase. „Ale, Nely! Veď otec toho zasa tak veľa nevypil, len jednoducho nie je zvyknutý. Poznáš ho, vždy keď prídeme na letnú dovolenku na Liptov, ujo Vojto otvorí fľašu a otcovi veľa netreba,“ pripomenula jej mama, ktorá sa prehrabávala [...]

olympiada rieka Seina v Parizi

Ukrajinci vyhrali symbolickú bitku o Paríž, ale chcú, aby Rusov potrestali najprísnejšie

28.03.2024 12:30

Kyjev nechce vidieť na letných hrách ani jedného Rusa. Moskva tvrdí, že Medzinárodný olympijský výbor skĺzol do suterénu rasizmu neonacizmu.

zena tabletka lieky choroba liek

Japonsko eviduje 4 úmrtia a 100 hospitalizácií v súvislosti s doplnkami výživy

28.03.2024 12:09

Firma minulý týždeň informovala, že prvé sťažnosti na problémy s obličkami dostala už v januári.

korčok, pellegrini

Prezidentský duel Korčok – Pellegrini. Kampaň nabrala na obrátkach. Môžeme čakať ešte nejaké prekvapenia?

28.03.2024 12:00

Prvý duel prezidentských kandidátov Korčoka a Pellegriniho odvysiela Rádio Slovensko a RTVS:24.

medvede, tabuľka, Repište

Pellegrini: Mimoriadne rokovanie parlamentu k odstrelu medveďov zatiaľ nebude

28.03.2024 11:31, aktualizované: 11:55

Zákon o možnom odstrele rizikových medveďov sa má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní na najbližšej riadnej schôdzi.

marcelpales

Marcel Páleš (1986) je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. V súčasnosti dramaturg v Rádiu Regina Stred, tiež redaktor a moderátor. Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prózu a poéziu, ale rád sa pristavuje aj v úvahovo-esejistických vetách. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ. V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miroslav Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Nuláci pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítačky so živou hudbou. V roku 2013 vydal Marcel Páleš samostatnú básnickú zbierku VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. V roku 2014 mu vyšla novela MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. Ide o skutočný príbeh mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V rokoch 2013-2015 bol organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. V roku 2018 vydal samostatnú básnickú zbierku ZHRNUTÉ ZO STOLA. V roku 2019 zostavil knižnú zbierku tvorby členov Generácie Nula OKRÔCHANÝ TOPIER.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 121
Celková čítanosť: 413974x
Priemerná čítanosť článkov: 3421x

Autor blogu

Kategórie