„Poďme už dolu, tam nás čaká jedlo! Tu nič nevidieť a je tu kosa!“ zahlásil kamarát Fúzo a aj sa chystal vykročiť späť. Boli sme vyše dvoch tisícok metrov nad morom. Traja ďalší sme naďalej stáli, rozhliadali sa vôkol seba. Tušili sme totiž, že za nepriehľadnou hmlou je čosi božské. Len vydržať a všetko sa vyjasní. Veď obdobne je to aj v živote – postačí viera, že za tým všetkým nevydareným, bolestivým či smutným je predsa len to vytúžené. Len vydržať!
Záver slnečného júna. Nízke Tatry. Dosiahli sme práve vrchol Chopku (2023 m n. m). Keď sme začali klesať, hmla sa kde-tu rozostúpila a dopriala nám za veľkú hrsť krásy. Výhľad z okien Boha. Stúpanie, klesanie, hore a dolu, nádychy, hlboké výdychy, tiché kráčanie s ponorením sa do seba a do nádhery navôkol. Aj to ponúka turistika, avšak ponúka to aj samotný život. Príroda sa stáva inšpiráciou. Často si uvedomujem, že človek je s ňou spätý viac, než si myslí. Symbolika funguje. Veď hmlou vedia byť v našich dňoch rôzne okolnosti, prekážky, nešťastia, vlastné chyby, ktoré nám znepriehľadnia výhľad do našich ideálov, snov, túžob, plánov. Vždy je to však len obyčajná hmla, i keď cez ňu nevidieť. Príde, usadí sa, ale skôr či o niečo neskôr odíde. Vytratí sa. Je otázne, či si na ňu nezvykneme, či jej neuveríme, či sa nepoddáme. Neoplatí sa, lebo za hmlovou stenou je vždy čosi krásne. Presne ako za hmlou a zimou tam na Chopku. Len veriť!
Nie každý deň máme slnečné počasie, ale sem-tam prídu rôzne výkyvy. Dážď, búrky, hurikány či hmla. A podobne je to v živote, nie každý deň je slnečno – „šťastno“. Avšak aj keď na viac dní sa u nás usadí hustá hmla okolností, ktoré nás zastavia na ceste za šťastím a vnútorným pokojom, viera je to najsilnejšie, čo nám vie pomôcť vytrvať. Najčastejšie je zahmlené len v nás, v našom vnútri, aj keď v okolí sa už dávno vyjasnilo. Vtedy stačí prekročiť strach a vykročiť novým smerom. Vytrvať!
Príroda je obdivuhodná, je jedinečná. Oslovuje nás stále, našepkáva nám. Aký nádherný úkaz sa nám ponúka, keď po búrkach ponad krajinu vyjde dúha. Prajem vám, aby ste si na ňu vo svojom živote počkali. Aj keby to malo trvať roky. Veriaci vidí cestu aj tam, kde ju všetci navôkol nevidia. Lebo tá cesta je tam vždy. Len vydržať!
„Budúcnosť patrí tomu, kto verí v krásu svojich snov.“ (Eleanor Rooseveltová)
(foto: Juraj Kuboš)
(foto: autor článku)
Celá debata | RSS tejto debaty