Marcel Páleš

Minul som zopár už jesenne vyzdobených ulíc, oblečených do lístia a do zamyslených ľudských pohľadov, a hľadal som miesto, kde zaparkujem. Keď sa to tak vezme, spomedzi štyroch ročných období je práve jeseň tou najlepšou módnou návrhárkou. Svojím ošatením zvádza. Zhodou okolností som mal namierené na inú módnu show.
Vstúpil som do miestneho domu kultúry v Kysuckom Novom Meste, kde sa už chumelilo. Na módnu prehliadku. Tu a tam šušťali rôzne šaty, kostýmy, prevlečenia a kadejaké módne doplnky. Muži aj ženy, pomocníci, organizátori, ľudia z mestského úradu atď. Ako zástupca médií som sa zložil v separovanej miestnosti, kde mi ako šoférovi uliali nealko grog. Chutil. Čoskoro prišla miestna viceprimátorka ako zástupca mestského úradu. Show sa mohla začať.
Sympatické moderátorky uviedli program a o jeho úvodné spestrenie sa postarala tanečná škola s viacerými vstupmi. Až potom nasledovalo to podstatné, kvôli čomu sme sa zišli. Módna prehliadka. Popri vhodne vybratých hudobných vstupoch sa striedali jednotlivci aj páry. Rôzna tematika ošatenia bola aj trefne komentovaná. Človek, ktorý tam nebol, by po doterajšom opise mohol povedať – a čo, veď išlo len o nejakú trápnu módnu prehliadku! Všetko však bolo inak.
Prvou zaujímavosťou, ktorú zachytili zrejme aj náhodne popod okno idúci pešiaci, bolo, že okrem pravidelného potlesku znel pravidelne aj smiech. Ošatenie a komentáre, tiež samotný pohyb modelov, všetko bolo ladené a pripravené tak, aby to pobavenie aj vyvolalo. Najobdivuhodnejším faktom sa však stalo vekové obsadenie modelov. Priemerný vek zúčastnených sa mohol pohybovať okolo 70-tky. Áno, išlo o módnu prehliadku seniorov.
Jeseň za oknami, jeseň života aj vnútri. A predsa rozkvitnutá, predsa krásna, úsmevná a veselá. Keď sa povie senior či dôchodca, nejeden z nás si okamžite predstaví tých ufrfľaných starčekov zo supermarketov, ktorí všetko ošomrú a šetria aj na počte odtrhnutých dielikov toaletného papiera pri veľkej potrebe. Módne nahodení seniori z rôznych domovov sociálnych služieb boli naladení pozitívne a úprimne sa na podujatie aj tešili. Vládla výborná atmosféra, čo mohol uznať zrejme ktokoľvek, aj človek, ktorý má do penzie ešte podstatne ďaleko.
S riaditeľkou organizátorského domova dôchodcov a miestnou viceprimátorkou sme si šepkali, aké krásne je, že títo seniori vôbec neriešia to, čo si o nich pomyslia iní. Odviazane až bláznivo odhodili zábrany a neváhali ukázať aj na ich vek netypické tanečné kreácie, či rôzne neverbálne prejavy. Nič neriešili, za nič sa neskrývali, nehanbili sa, necítili sa trápne. Možno závan trémy. Svojím ošatením či krátkym stvárnením zahrali všelikoho. Od serióznych spoločenských postáv, cez cigáňov, policajta, turistov, upratovačku až po milionára a zlatokopku. V závere dokonca nasledovala diskotéka. V 70-tke!
Možno je čosi pravdy na tom, že ako sa životom vyvíjame, prídeme postupne na to, že je potrebné vrátiť sa k dieťaťu. Byť bezprostredným, nešpekulovať, ale spontánne konať, byť prosto úprimným a vedieť sa zabaviť. Neuvažovať v tých zväzujúcich schémach, že čo na to povedia druhí. Byť zdravým bláznom. Mať vždy nabité predovšetkým dobrú náladu a vedieť si vystreliť aj sám zo seba.

(foto list: autor)

(foto: Zariadenie pre seniorov a DSS Kysucké Nové Mesto)