Najkrajší výhľad pre nevidiacu

Naše vykanie prerýva tikanie starých kukučkových hodín v izbe. Na návštevu starej pani Elenky som sa tešil. Spoznali sme sa už cez Deň otvorených dverí u nás v práci, kam prišla v sprievode kamaráta. Sama by netrafila. Nie že by Bystrica bola priveľké mesto, to vôbec nie. Ale pani Elenka je nevidiaca. Teda vidí, ale inak…

Patrí medzi ojedinelých ľudí, ktorým dôverujete od ich prvých slov. Aj preto, že z nich cítite čosi úprimné, pokojné a ľudské. Človečina z nej priam rozvoniava. Milo sa poteší, keď ma víta v jej príbytku v domove dôchodcov. Izbietka útulná, všetko v nej má svoje miesto. A i keď je nevidiaca, poriadok musí byť. Na stenách svätí, ktorí ju chránia, na posteli rozštrikovaná práca, ktorú na chvíľu nechá, aby sa mi mohla venovať. Vypína rádio a vysvetľuje mi, aké literárne dielo práve počúvala. Miluje ich – prerozprávané príbehy, knihy, texty, ktoré ktosi načítal aj pre nich – nevidiacich. Literárne príbehy jej ponúkajú výhľad do všelijakých končín, krajín, krás a ľudí. Zopár diel a autorov pripomenie. Rozprávame sa. Dozvedám sa pomedzi riadky viac. Veľkým plusom sa jej stala výrečnosť. Aj ma na ňu upozorní. Ale hovorí jej to naozaj výborne. I keď v práci ju spočiatku viacerí podceňovali. Potom to všetkým natrela a ukázala aj nevercom, že aj keď má svoje postihnutie, prácu si vie vykonať ukážkovo a svedomite. Bola telefonistkou. Ale to sú už dávne spomienky…

Neskôr s ňou nahrávam rozhovor a mimo mikrofón mi rozpráva aj o najhorších momentoch. Napríklad ako po nádejnej operácii zhasla aj jej posledná nádej. Prebudila sa vtedy a netušila, či je deň, či je noc, a čo sa stalo s jej očami. Odvtedy už nevidela ani svetlo. Už nemohla rozpoznávať obrysy. Prestala definitívne vidieť.

Navonok je nevidiaca, ale na druhej strane je vidiaca hlboko. Sedíte pred ženou, o ktorej viete, že nevidí, a predsa máte pocit, že sa na Vás cez čierne okuliare pozerá a vidí do Vás hlbšie ako drvivá väčšina okolia.

Pýtam sa jej aj na Vianoce a návštevy. Chodieva vraj spolu s kamarátom ku známej, ktorá je tiež nevidiaca. Takto spoločne prežívajú sviatočný čas. Najkrajšou sa pre ňu stáva prítomnosť jedného pre druhého. Obdarúvajú sa len tak skromne. Nejde predsa o darčeky. A vlastne ani nemajú na to, aby rozhadzovali. Ich rozmery sú v iných hodnotách. Pani Elenke je ľúto, ako sa v súčasnosti podstata vytráca, ako ľuďom uniká to najdôležitejšie. Nepáči sa jej, že sa rozmáha konzum. Že cez Vianoce, sviatky pokoja, prevláda nepokoj a ľudia sa za niečím stále akosi viac naháňajú. Nevidiaca, čo vidí viac ako mnohí vidiaci.

Zdá sa mi, že čím viac dnes ľudia pozerajú, tým menej vidia – či už do televízora, či už vôkol seba, do ľudí, či už do seba… Už len pohľad na komerčnosť každoročných Vianoc, na ošúchanie vzácnych melódií a symbolov, na prehnané prezdobenie, na obžerstvo a prehnané zaostrenie na darčeky… A podstata? Vytráca sa, ako povedala aj pani Elenka. Veľa detí ani netuší, prečo sa slávia Vianoce. Zaujímajú ich len darčeky. Možno keby boli nevidiace, videli by viac…

Rozhliadam sa izbou, pristavím sa aj pri okne a hľadím do diaľky. Nádherné kopce v pozadí! Vydýchnem nahlas čosi o prekrásnom pohľade z jej okna. Pani Elenka poznamená, že viacero ľudí už označilo výhľad z jej okna za najkrajší zo všetkých v budove.

Na záver ma vyprevadila vľúdnymi slovami, ktoré zakončila jednoduchým Dovidenia. Veru, nevidiaca pani Elenka sa so mnou lúči bežným pozdravom. A v podstate triafa presne – vidieť sa uvidíme, ale inak…

 

„Dobre vidíme iba srdcom, to najdôležitejšie je očiam neviditeľné.“ (Exupéry)

SONY DSC(Foto: autor)

Budík pre susedov

28.07.2021

„Išla by som už na tú dovolenku! Veď kým sa konečne začnú prázdniny, budeme vyzerať ako mátohy,“ hundre si ponad raňajky gymnazistka, ktorú opäť zobudilo tlmené vibrovanie budíka susedovcov zhora. „Linda, veď ty tak už aj vyzeráš,“ podpichne sestru jej o chvíľu mladšia dvojička Sofia a odpije si z kakaa. „Isté veci je potrebné jednoducho pretrpieť! Koľko [...]

Čas, vôľa a trpezlivosť

25.10.2020

Vôľa človeka úzko súvisí s ovocím jeho dní. Časom a ľuďmi ošúchané príslovie o trpezlivosti a ružiach pozná každý z nás. Už nie každému bývajú tieto slová dôverne známe aj v praktickej rovine. Ale aj tí, ktorí príslovie poznajú len z počutia, si môžu navôkol seba všímať, že vďaka trpezlivosti a vôli všeličo v živote skutočne rozkvitá. [...]

O opicu navyše

18.09.2020

„Oci, viem, že máš asi opicu, ale už by si zvládol šoférovanie?“ dobehlo za otcom dievča s mobilom v ruke a súrením v hlase. „Ale, Nely! Veď otec toho zasa tak veľa nevypil, len jednoducho nie je zvyknutý. Poznáš ho, vždy keď prídeme na letnú dovolenku na Liptov, ujo Vojto otvorí fľašu a otcovi veľa netreba,“ pripomenula jej mama, ktorá sa prehrabávala [...]

eskort, polícia, Marian Výborný

Taliansko vydalo na Slovensko muža odsúdeného za vraždu expriateľky

21.11.2024 12:37

Marian Výborný z Revúcej ihneď putoval za mreže.

srbsko, novi sad

V súvislosti s tragédiou na železničnej stanici v Srbsku zadržali 11 osôb

21.11.2024 11:57

Zrútením prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade, ku ktorému došlo 1. novembra, si vyžiadalo 15 životov.

Island Reykjanes Sundhnúksgígar erupcia láva

FOTO: Vulkanický systém na juhozápade Islandu sa opäť prebudil k životu

21.11.2024 11:00

V danej lokalite ide už o siedmu erupciu od decembra minulého roka.

marcelpales

Marcel Páleš (1986) je členom Spolku slovenských spisovateľov a členom literárneho klubu Litera 2. V súčasnosti dramaturg v Rádiu Regina Stred, tiež redaktor a moderátor. Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Predtým redaktor v časopise, neskôr redaktor spravodajského portálu a metodik knižnice. ¤¤¤ Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. ¤ ¤ ¤ Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prózu a poéziu, ale rád sa pristavuje aj v úvahovo-esejistických vetách. ¤ ¤ ¤ Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ. V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miroslav Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga). V súčasnosti sa od roku 2011 aktívne realizuje najmä prostredníctvom zoskupenia autorov pod názvom GENERÁCIA NULA (generacianula.sk). Nuláci pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítačky so živou hudbou. V roku 2013 vydal Marcel Páleš samostatnú básnickú zbierku VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. V roku 2014 mu vyšla novela MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. Ide o skutočný príbeh mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou. V rokoch 2013-2015 bol organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. V roku 2018 vydal samostatnú básnickú zbierku ZHRNUTÉ ZO STOLA. V roku 2019 zostavil knižnú zbierku tvorby členov Generácie Nula OKRÔCHANÝ TOPIER.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 121
Celková čítanosť: 425729x
Priemerná čítanosť článkov: 3518x

Autor blogu

Kategórie