„Jednoducho sa ľúbili, chceli svetu dať viac a tak sa spoznali bližšie, čiže nielen srdcom. Také vysvetlenie ti zatiaľ stačí,“ uzavrel otec svoju odpoveď na otázku, čo je myslené v Biblii slovami „a spoznal ju“ – napríklad v príbehoch, v ktorých muž ľúbil ženu a slovo dalo slovo, či vlastne niekto dal niekomu nejako inak.
Avšak syn Jakub spokojný nebol. Mal už dosť rokov, aby sa s ním rodičia bavili aj na inej úrovni, nie ako s malým. Veď v škole medzi spolužiakmi sa dozvedel kadejaké tajomstvá života. Čiže vysvetlenie otca mu ešte dlhý čas vŕtalo v hlave. Rodina ho vychovávala prísne v duchu cirkvi. Aj pôsobil ako dajaký baránok – nevinný, pokorný, od srdca samá dobrota. No zrejme v každom mužovi raz dozrie túžba po opačnom pohlaví. Túžba naplniť svoju dlaň dlaňou niekoho, kto mu začne zapĺňať srdce aj myšlienky. Aj nohavice…
Postupne aj do Jakubovho vnútra zapadol správny kľúč a volal sa Gabika. Jeho rodičia síce boli v mnohom ako kvalitný antivírus. Aj drobnú hrozbu hriechu vopred blokovali. Avšak na tomto dievčati nezachytili ani najmenšiu škodlivinu. A navyše, mal už 18 rokov – už bol čas dovoliť mu nájsť si kamarátku. Gabika bola ako anjel, z dobrej rodiny a pravidelne sedávala v kostole. Jakub v nej našiel podobného baránka, ako bol on sám. Človek by si aj bol pomyslel, že ide o budúcu mníšku. Postupne z nich vznikol vzorný párik. Keby mali viac rokov, rovno by ich mohli oddať. Na omšiach z nich tiež mali všetci radosť. Veď Jakub miništroval a Gabika chodila na čítanie.
A tak mesiac striedal mesiac, ročné obdobie ďalšie a okolie si na nich zvyklo. Neraz sa ocitli doma aj osamote, ale ako sa na baránkov patrí, okrem bozkov a dotykov k ničomu nedošlo. Hranice predsa nemožno prekročiť, kánon musí byť sväto-svete dodržaný. No ani v rajskej záhrade nezostalo všetko v zhode s kostolným poriadkom. Hady, hadíky a kadejaké pokušiteľské dážďovky sa nenápadne plazia celými dejinami a čakajú na správny moment. A ten nastal cez leto, keď sa Jakubovi domáci vybrali na víkendové prázdniny k rodine. Dvaja zaľúbenci s nimi nešli, lebo chodievali na brigádu. Nadišiel sobotný večer a nitky poslušnosti a pokory sa potrhali. Opona padla. Síce najprv obdivuhodne odolávali, ale pohárik vína napokon rozhorel vášeň v nich. A tá pálila. Napokon bolo poriadne horúco. Baránky sa zmenili na vlka a vlčicu. Vlastné matky by ich nespoznali. Na chvíľu sa odtrhli z reťazí, na ktorý ich nakrátko rodina držala od detstva. A bola to cesta k božským výšinám.
Zážitok sa síce stal ich tajomstvom, no dojmy z neho sa im podpísali na nálade aj v nasledujúcom dni, keď už boli doma aj Jakubovi domáci. Spokojnosť v jeho tvári si všimli všetci. Otcovi to nedalo a napokon sa opýtal na dôvod toľkej pohody.
„Ale nič sa nedeje, otec… Jednoducho ma napĺňa láska. A páči sa mi spoznávať Gabiku…“ vysvetli syn v pojmoch, v akých ho kedysi učili rodičia.
(foto: Miroslav Trimay)
Celá debata | RSS tejto debaty