Nahota. Všetko, čo si na svet prinášame a čo si z neho odnášame, je nahota. Teda ani dukáty v banke, ani za tašku šperkov, ani stodva párov topánok či veci, na ktoré nám doma sadá prach. Odídeme nahí. „Obliecť“ môžeme akurát náš život. Ktovie, možno aj podľa toho bude vyzerať to, čo s nami bude po poslednom výdychu.
Keď si kdesi na výlete prezeráte tradičné domčeky spred dvoch storočí, staré izbice voňajúce domovom, všimnite si jedno. Koľko stačilo na šťastný život tým bohabojným ľuďom kedysi a koľko NEstačí tým dnes. Humorné. Ba až smutné, však? Človek si azda aj namýšľa, že keďže dnes vieme o mnohom oveľa viac, sme múdrejší. Zapácha to pozlátkou. Dnes sa ľudia obliekajú trocha inak, inak obliekajú aj svoje obydlie, inak obliekajú svoje dni. Viac hromadia toho, čo je vlastne prebytočné.
Duševne zrelý človek by si mal vedieť položiť otázku o zmysle života. Jeho života. Mal by to nie len vedieť, ale aj vyskúšať. Pátrať po svojom „poslaní“. História nám radí: „Poznaj sám seba!“ Asi sa to nezdá, ale pravdou je, že mnoho ľudí za celý život nerozpozná svoje možnosti, svoj dar a to spomínané „poslanie“. Koľká to škoda. Nespoznajú sa. Žijú v tom, že o sebe vedia všetko. Práve tie prebytočnosti, ktorými zaodievame všetko možné, nám občas zatienia výhľad do samého seba, výhľad na obraz nášho života.
„Načo mám to, čo mám?“ Táto prostá veta v sebe skrýva viac, ako sa navonok zazdá. Známy psychiater Viktor Frankl súčasnej dobe vytýka, že človeku podhadzuje do cesty nadbytok vecí, nadbytok informácií. V týchto sa potom ľudia strácajú. Je trebárs u teba, milý čitateľ, bežné, že si kladieš otázku – Načo mám to, čo mám? „Ak chce človek obstáť v záplave dráždidiel, musí vedieť, čo je dôležité a čo nie, čo je podstatné a čo nie, jedným slovom, čo má zmysel a čo nie,“ hlása Frankl. Aj ja mám veľa vecí, ktoré nepotrebujem. Viem to. Šťastný je ten, ktorého nároky sú najmenšie, a predsa si každodenne nachádza mnoho dôvodov na úsmev. Aké poučné by bolo, keby každý človek z rozvinutej krajiny musel povinne aspoň raz absolvovať výmenný pobyt s človekom z chudobnej krajiny.
Obnažme sa! Zhoďme zo svojich dní to nepotrebné ošatenie. Skúsme oddeliť potrebné od nepotrebného. Separujme. Presne ako pri triedení odpadu. Je to ako zhodiť prebytočný tuk. Nezabudnime na svoju nahotu, s ktorou sme prišli na svet. Namiesto vecí prečo radšej nehromadiť dojmy, úsmevy, zážitky, ktoré majú hodnotu. Rozdávať sa. Dávať lásku, nachádzať ľudí, byť hľadačom pravdy. Tvoriť! Veď čo je krajšie, keď môžeš odísť s vedomím, že vlastne ostávaš. V iných.
„Byť človekom znamená byť oddaný nejakému dielu, ktorému sa človek venuje, nejakému človeku, ktorého miluje, alebo Bohu, ktorému slúži.“ (Viktor Frankl)
Celá debata | RSS tejto debaty