Marcel Páleš

„Oci, viem, že máš asi opicu, ale už by si zvládol šoférovanie?“ dobehlo za otcom dievča s mobilom v ruke a súrením v hlase.

„Ale, Nely! Veď otec toho zasa tak veľa nevypil, len jednoducho nie je zvyknutý. Poznáš ho, vždy keď prídeme na letnú dovolenku na Liptov, ujo Vojto otvorí fľašu a otcovi veľa netreba,“ pripomenula jej mama, ktorá sa prehrabávala v pierkach bažanta.

„Len zo mňa robte alkoholika!“ zasmial sa otec. „Nelka, ráno ma trocha bolela hlava, ale už je dvanásť, už som čo-to aj zjedol… Je mi oveľa lepšie. Čo máš také súrne?“ povedal otec popri grilovaní a príprave obedných špecialít.

„Vieš, v tej kontaktnej ZOO tuto neďaleko im ušla opica. Tak by sme si mohli pohnúť a vyraziť tam čím skôr,“ naliehalo dievča.

„Normálne živá opica? To ma podrž!“ zasmial sa otec.

„Vážne! Pozri sa, aká je zlatá! Nemôžeme ju nechať, aby ju tam niekde prešlo auto!“ ukazovala mu dcéra opicu na fotke, ktorú pred chvíľou zdieľala aj na sociálnej sieti.

„Ja som za! Keď tú opicu aj neuvidíme, ale kontaktnú ZOO sme si toto leto chceli pozrieť. A nečudo, že Nelku to tam ťahá, veď chce byť zverolekárkou, tak ju podporme!“ povedala mama, odložila kopu pierok bažanta a bolo rozhodnuté.

„Dobre, takže program na dnešné popoludnie: prehliadka kontaktnej ZOO a záchrana opice!“ zahlásil otec a čoskoro už čakali len naňho.

„Dievčatá?“ vyšiel otec z chaty a dúfal, že ženy mu s riešením problému ako obyčajne pomôžu.

„Oco, už si mal byť oblečený a ty si v tom istom!?“ spustila nedočkavá dcéra.

„Áno, ocko?“ reagovala mama, pretože šípila podľa tónu, ktorým sa otec vložil do otázky, prekážku.

„Kedy naposledy ste videli kufor s mojím oblečením?“ netajil otec otázniky v očiach.

„Tvoj kufor? Asi… Doma?“ odvetila pohotovo dcéra.

„Asi aj ja len doma,“ pridala sa aj mama.

„A ja tiež. A tak sa zdá, že sme ho tam nechali,“ povedal s neradostným úškrnom.

„Takže jediné, čo si vieš obliecť, je to, čo máš na sebe?“ uistila sa dcéra.

„Jediné,“ zhodnotil otec. „Ale nič to! Teraz poďme do tej ZOO a potom sa niekde zastavíme a nejaké oblečenie si dokúpim. Veď sa tu nechystám chodiť na módne prehliadky,“ navrhol otec a nasadol do auta.

„Ideš v týchto kraťasoch, v ktorých si spal a doteraz griloval? Sú určite zamastené,“ uistila sa mama.

„Mami, sú to maskáčové kraťasy! Tú špinu na nich ani nevidieť… A musíme sa ponáhľať! Mysli na tú chudinku opicu!“ naliehala opäť dcéra.

„Pre mňa za mňa, poďme!“ privolila mama a ozaj čoskoro parkovali pri kontaktnej ZOO.

„Vraj môže byť niekde tu v areáli, alebo už stihla ujsť niekam mimo a o to náročnejšie bude hľadanie,“ zreferovala najnovšie poznatky dcéra, ktoré sa dozvedela od predavačky vstupeniek.

„Tak si to tu popozerajme a možno budeš mať na ňu šťastie. Ale vidíš, koľko je tu ľudí… To by ju už určite niekto zbadal, nemyslíš si?“ pochybovačne povedal otec.

„Nepočúvaj ho! Kto hľadá, nájde! A možno sa to podarí práve tebe!“ chytila jej stranu mama.

„Veľmi by som ju chcela nájsť! Predstav si, ako o tom budem hovoriť v škole po prázdninách ako o najväčšom zážitku,“ zasnívala sa Nely.

„Veď jeden zážitok už máš! Zabudli ste môj kufor s oblečením a ja tu chodím ako nejaký tulák! Ani mamina sa ku mne nepriznáva,“ zasmial sa otec.

„Ale veď už toľko nehundri! Ideme, konečne sme na rade,“ vstupovali do veľkej klietky, aby sa pozreli na mladú tigricu.

„Čudujem sa tým mladým animátorkám, že sa neboja byť celé dni s tigrom či medveďom v klietke. Ja mám strach,“ priznala sa mama.

„Ale mami, veď tu to nie je také ako u nás v košickej ZOO alebo ako v Bojniciach,“ upokojovala ju dcéra.

„Veď drieme! Je jej úplne jedno, že si ju obzeráme,“ povedal otec a tigrica razom ožila, ako by jej ktosi čosi pošepol do ucha.

„Nemáte tu náhodou niekto niečo mäsité? Síce žrala, ale takto reaguje, keď ju ideme kŕmiť. Poďte radšej pokojne a pomaly von z klietky,“ usilovala sa udržať dav v pokoji animátorka, lebo mladá tigrica bola pripravená útočiť.

„Moje nohavice!“ spomenul si otec na grilovanie a na to, ako si celý čas od surového mäsa zamastené ruky utieral práve do nich.

„Čo ideme robiť?“ pošepla vystrašená mama.

„Choďte všetci pomaly von, ja ju zabavím,“ vystúpil otec z davu ľudí a tigrica ho nasledovala.

Kým sa ľudia postupne vytratili von, mohli už zvonka v pokoji pozorovať, ako sa tigrica chystá na voňavý olovrant. Animátorka bežala privolať pomoc. Muž sa však nezľakol, zotrval v pokoji, išlo predsa o mladú tigricu, ešte len nedávno mláďa. Keď sa priblížila a chýbal už len skok, prišli mu na pomoc zamestnanci ZOO.

„Tak teraz už viem, že v škole po prázdninách nebudem rozprávať o zážitku s opicou, ale s tigrom,“ zasmiala sa dcéra po tom, ako otca radšej poslali do auta, kým si pozrú zvyšok ZOO.

Otec sa však v aute dlho neohrial sám. Čoskoro ho prekvapila mama, ktorá si k nemu s veľkým výdychom prisadla a vysvetlila mu, ako krátko po jeho odchode navštívili s Nely priestor s líškou a nastala podobná situácia.

„Veď ty si mäso negrilovala a nemáš mastné nohavice?!“ čudoval sa otec.

„No hej, ale celý čas som dorábala s pierkami bažanta a napokon som si ich zabudla vo vrecku. Líška bola hladná a taký bažant by bol pre ňu pochúťkou. Našťastie ju pomerne rýchlo spacifikoval animátor a my všetci sme bežali z klietky von,“ vysvetlila mama a kyslo sa usmiala.

„To ma podrž! Sme my ale rodinka!“ zasmial sa otec.

Vtom ktosi zaklopkal na okno na strane mamy, ktorá vzápätí zvýskla a takmer omdlela. Cez okno na ňu totiž hľadela sympatická opica na rukách Nely. Po chvíli opatrne otvorili okno.

„Našla som ju cestou do auta. Aká je prítulná, však? Idem im ju zaniesť, dobre? To keď poviem v škole, odpadnú!“ zasmialo sa dievča a išlo nájdenú opicu vrátiť.

„Tak na toto si musím večer s Vojtom vypiť! A nech mám zajtra aj opicu!“ zahlásil otec.

(ilustrácia: Anna Šenkeríková)