Marcel Páleš

Prišla mi milá správa od známej, ktorá pracuje v bratislavskej reštaurácii. Písala mi, že tam zavítal zákazník s originálnym prianím. Totiž na obvyklú otázku čo si želáte, odpovedal neobvykle: lásku a porozumenie. Verím, že túto špecialitu by v ponuke reštaurácií, ale aj v rámci ostatných služieb, prijalo viacero z nás. Z nás, ktorí obľubujeme ľudskosť.

Keďže sa momentálne nachádzam v rakúskom Grazi, neraz sa prichytím pri porovnávaní domácich zvykov s tými tunajšími. Aj keď sú to naši susedia „odvedľa“, je to iný svet. Zatiaľ všade, kam som vstúpil, srdečne ma pozdravili ich typickým pozdrav Boh! A pri odchode nezabúdajú popriať krásny deň. Azda nie je potrebné spomínať, s čím sa niekedy aj viackrát za deň stretá Slovák (resp. s čím sa, žiaľ, nestretá).

Idúc tu dnes z centra mesta, vracal som sa akýsi zamyslený. Kráčal som s vážnou tvárou, občas hľadiac na chodník, občas na okolie. Milujem pozorovanie ľudí, preto vždy keď niekto išiel oproti, zdvihol som pohľad a pozrel sa na neho. Moju pochmúrnosť napokon rozbúrala jedna dievčina. Prechádzala okolo na bicykli a keď som sa na ňu pozrel, darovala mi široký úsmev. Vlastne ona si ho niesla so sebou, svietila si ním na cestu. Chvíľu som zostal v pomykove, ale potom mi došlo, že to bolo čosi podobné, ako keď na vás zasvieti slnko – ako keď sa vás dotkne príjemný vánok. Teda niečo obyčajné, jednoduché, zároveň však niečo vzácne. Niečo ľudské. Nestálo ju to nič – ani čas, ani peniaze, ani námahu. Dokonca ani slová neboli potrebné. Darovaný úsmev som nepohltil, ale prevzal a odovzdal na najbližšom rohu – pánovi, ktorý tam kosil trávnik. Možno aj jeho deň sa stal o čosi krajší.

Postačí malá lavína úsmevu. Príjemný pozdrav či zaželanie krásneho dňa. Od srdca. Postačí štipka ľudskosti aspoň raz denne a svet o čosi oteplie. V srdciach ľudí určite. Nešetrite preto tým, čo vás nič nestojí. Kašlite, panebože, na to odcudzenie, ktoré sa dnes nosí. Čo je na tom, že toho človeka nepoznáte? Možno práve ten váš úsmev odomkne jeho zatrpknutosť. Práve vy môžete byť spúšťadlom nového domina ľudskosti. Nič nestrácate. Láska a ľudskosť sú nevyčerpateľné zdroje. Stále z nich dávate a oni sa neminú. Tak smelo do toho!

„Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť. Viac ako rozum potrebujeme láskavosť a miernosť. Bez toho zvlčíme a stratíme všetko.“ (Chlarlie Chlaplin)

(zdroj pre obrázok: eatsleepshitfuck.com)