Keďže tento týždeň priniesol deň žien, venujme aj nedeľnú chvíľku poézie práve žene. Žena, i keď má lepšiu intuíciu ako muž, tiež nie je neomylná a vie sa stratiť – v sebe, v niekom inom či v niečom inom. O tom aj moja báseň. Nech sa Vám páči, priatelia:
Zasne(že)ná žena
Žľaby venušiných potokov
z dvoch dlaní jedna stena
rozhrmené hry tiel
teplo teplo
teplo
mrazivý sen
a ona mocne žehná
stehnami milého vášne
aj keď nezmení sa v ňom celá
aj keď zvláštne mená preňho nemá
pre milého Milého
premileného
pre mylného
zmýleného
ktorého duša je voči jej duši nemá
Žľaby venušiných potokov
z dvoch ľudí tisíc črepín
búrlivé hry slabosti
zima zima
zima
horiace sny
a ona aj on sú slepí
prehliadajú nepriehľadné
ich vzťah nemá hlavy ani päty
ten pud v nich však aj nespojiteľné zlepí
ach!
tá
žena
nežná
zasnená
a slabosťou
krásne zasnežená
Ilustrácia maľbou: Zuzana Szokeová
ak máte chuť na ďalšie čítanie, ale teraz niečo na zamyslenie, skúste TU
ak sa Vám čítať nechce a radšej by ste nejaké video, skúste TU
Prajem Vám podarené dni!
ďakujem veľmi pekne. :) súhlasím ...
Pekne a zaujímavo pospájané písmenka,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty