Šťastie a láska sú nemálo ošúchané slová. Skloňujú sa na každom rohu, rozmanite bývajú stvárnené kde-kade. Je napísaných tisíce receptov na dosiahnutie lásky a šťastia, a predsa ich dlhodobé naplnenie býva náročné a na každom rohu nevídané. V tieto dni som stretol ľudí, ktorí vďaka láske k niečomu či niekomu robili šťastných nielen seba. Bez receptov a zbytočných slov.
Ak sa chcem inšpirovať nejakou osobnosťou, zároveň sa odpútať od reality a na chvíľu z nej odplávať, siaham po životopisných knihách. Nie všetky sú napísané pútavo, ale nájde sa nemálo tých, ktoré čitateľa vtiahnu. Momentálne mám rozčítaný život Vincenta Van Gogha. Životopisy maliarov ma fascinujú najviac. Najmä ich oduševnenie, ich vášeň, ich láska k umeniu.
„Myslím si, že ku skutočnosti nás nepriblíži nič tak ako pravá láska. Lebo keď sa človek vážne zaľúbi, akoby objavil nový svetadiel,“ napísal Vincent Van Gogh v jednom zo svojich listov bratovi Theovi. Známy maliar to mal ťažké aj v láske, aj v tvorbe, aj v inom. Vždy, keď sa ale zaľúbil, stal sa náhle dieťaťom, ktoré má v očiach čosi ružové; dieťaťom, ktoré pozná svoje krídla; dieťaťom, ktoré vidí aj ponad hranice limitujúcej skutočnosti a objavuje nový svetadiel. Van Gogh bol pri jednom zo svojich beznádejných stavov zaľúbenia sa schopný celý týždeň pracovať za ubytovanie a chlieb, len aby sa dopracoval k víkendu, cez ktorý pešo prešiel obrovskú vzdialenosť a na chvíľu z utajenia zazrel ženu svojich túžob. Potom opäť prešliapal veľkú vzdialenosť, aby sa vrátil v pondelok nadránom a pokračoval v pracovnom nasadení v novom týždni. Z lásky a pre lásku.
Hovoriť ale o láske, to je pre mnohých len čosi rozprávkové, táraninové, smiešne. Stačí sa však lepšie pozrieť vôkol seba, a človek badá, že láska sa v rozmanitých podobách nachádza všade, hýbe s ľuďmi a tí vďaka nej objavujú nové svetadiely. Láska, pohnutie, vášeň. Šťastie.
V posledných dňoch som pracovne absolvoval cestu aj do Novej Bane. Navštívil som tam viaceré miesta a rozprával sa s mnohými ľuďmi, ktorí sa niečomu venujú – s láskou –, vďaka čomu dostáva ich život nový rozmer. Ozmyselňujú si ho. Najprv som zavítal do Spojenej školy, ktorá má žiakov s rôznym mentálnym postihnutím. Z rozhovorov s učiteľmi aj samotnými žiakmi mi vyplynulo, že škola pomáha vytvárať úzky vzťah medzi človekom a prírodou. Čiže medzi ľudským a ostatným živým. Žiaci sú však šikovní vo všeličom inom, čomu sa učia – napríklad v krajčírstve, pestovaní, tkaní. Väčšina z nich vie napriek postihnutiu krásne prejaviť radosť. Zavítal som aj na Farmu šťastia, kde sa mladí ľudia so zdravotným postihnutím starajú o zvieratá. Bolo nádherné pozorovať lásku týchto ľudí k živým tvorom a k práci okolo farmy. Tiež muž, ktorý túto farmu založil, to nerobil pre peniaze. Ani by sa to kvôli peniazom nedalo. Napĺňalo ho, keď videl, ako to napĺňa spomínaných nadšencov. Že ich to učí zodpovednosti, že to v nich prebúdza cit ku živému, upokojuje ich to.
Napokon som sa zastavil aj na čučoriedkovej plantáži. Bolo prekrásne pozorovať, aký vzťah má muž, ktorého snom boli tieto čučoriedkové polia, práve k čučoriedkam. Hovoril o nich ako o najlepších priateľoch; pozeral sa na svoje kríky, ktorých tam má okolo 5000, ako na svoje deti. Bol vďaka láske k čučoriedkam spokojný, pokojný a voči ľuďom otvorený. Bol šťastný. Jeho farma rozkvitala.
Na tých bežných poľnohospodárskych farmách to funguje jednoducho. Niečo človek zaseje, stará sa o to, aby napokon zbieral plody a cez ne obohatil okrem seba aj svoje okolie. Podobné je to aj na životnej farme šťastia – lebo každý z nás ju istým spôsobom má. Niekto väčšiu, iný menšiu; jeden prázdnu, ďalší bohato vysadenú. Na niečom s láskou pracujete, no a postupne plody vašej snahy dozrejú.
Šťastie a láska sú nemálo ošúchané slová. Skloňujú sa na každom rohu a na ich dosiahnutie je napísaných tisíce receptov, a predsa ich naplnenie býva náročné a na každom rohu nevídané. Ale dá sa to, a neraz na to postačí málo. Zasiať, a to čo i len jedno dobré slovo. Venovať sa niečomu, niekomu a vložiť do toho srdce. Bez receptov a zbytočných slov.
Dovidenia pri zbere!
„Kúpna sila šťastia je láska.“ (Phil Bosmans)
(ilustrácia: MIRALA – Miriam Lauková)
(autor obrázku: LumpArt – Michal Lunter)
Celá debata | RSS tejto debaty