Marcel Páleš

Sedíme na lavičke pod stromami v parku pod Pamätníkom SNP v Banskej Bystrici. Leto povstáva. Slnko všetko farbí do letných odtieňov, hreje a žiari, iba sem-tam nás dvoch, v tieni sediacich, pohladí jemný vánok. Rozhovor zväčša podčiarkujeme úsmevom. Inak sa ani nedá. Spoločnosť mi robí pozitívne naladená dáma. Optimizmus nikdy nestráca, a práve toto ma na nej fascinuje. Na každom rohu to dnes nevidíš… Čo tam po tom, že už dávnejšie prekročila 70-tku.

Pani Gitka má aktivít a záujmov habadej. Predovšetkým v kolektíve ľudí, ktorých vedie v rámci seniorského klubu. Robím s ňou rozhovor do rozhlasu a akurát mi vysvetľuje, čomu všetkému sa v klube venujú. Výlety, tvorivé dielne, spevokol, športové či tanečné podujatie, letné dovolenky pri mori, bežné stretnutia, oslavy, dokonca niektorí ešte aj študujú. V 60-tke, v 70-tke, ba aj 80-tnici sú medzi nimi… „Aj keď sme seniori, my sa cítime ako juniori,“ podotýka na okraj a zasmeje sa Gitka. „Každý člen si uvedomuje, že je jedným ohnivkom z reťaze, ktorú nemožno roztrhnúť,“ opisuje priateľskú až rodinnú súdržnosť medzi nimi a dodáva, že humor býva ich každodenným jedlom. Dáva mi malé perníkové srdiečko v strede s 15-tkou, keďže ich klub nedávno oslávil 15-te výročie. Ja jej na oplátku zanechávam knihu, keďže čítanie miluje. Takému darčeku sa veľmi poteší.  

Za posledné obdobie som v rámci práce spoznal mnohé osudy aktívnych seniorov a postretal ich desiatky. Na jednom športovom podujatí v Michalovej sa ich zišla takmer dvestovka. Jeden pán, ktorý mal už cez 80, ale športoval ako muž v zrelom veku, sa dokonca vtipne „povyšoval“ nad mladších kolegov, a nazýval ich predo mnou sopliakmi. Pritom mali dávno po 70-tke. Pobavila ma ich športová disciplína Hod váľkom. Jedna staršia pani takmer trafila nič netušiaceho staršieho pána. Vraj nechtiac. Ale nebol to jej muž. Možno niekdajší frajer, ktorý ušiel za inou. Zasmiali sme sa.

Predovšetkým cez skúsenosť si niekedy overujem niektoré jednoduché a otrepané frázy. Jednou z nich je aj tá, že od starších sa máme čo naučiť. Ak by som mal zhrnúť stretnutia s aktívnymi seniormi a poskladať z nich recept spokojného života, vychádza mi pár „ingrediencií“, vďaka ktorým možno dosiahnuť šťastie a spokojnosť. Ujsť pred samotou.

V prvom rade ide v živote aktívnych seniorov o samotnú aktivitu, činorodosť – netrávia dni tým, že by sa ich hlavnou záľubou stala televízia, ničnerobenie či klebety. Stretávajú sa s ľuďmi, spájajú sa ako rodina a snažia sa pozitívne naladiť. S tým je nerozlučne spätá snaha o optimizmus, o úsmev, humor a smiech. Neprestávajú sa ani učiť novému, či už niečomu praktickému, zručnému, napríklad od kamarátov z klubu, alebo jednoducho načerpávajú nové informácie. Ale nie tie z bulvárnych plátkov o celebritách. Skutočné osobnosti vidia medzi sebou. Základom je, samozrejme, bežná každodennosť, tie drobné všednosti – povinnosti a starosť o niekoho. Byť tu pre niekoho, to je dôležité. Starší sa vidia v najmladších ratolestiach.

Pochopiteľne, ťažké chvíle nikdy nepominú ani pre nich. Ale tak to už chodí – každého z nás stretá iné trápenie a málokto má na ružiach ustlané. O to krajší býva pohľad do očí týchto starších ľudí, keď vidíte ich život v plnej kráse, teda aj s rozkvitnutými jazvami na tele aj na duši. Vtedy sa úsmev stáva pohladením.

„Krásni mladí ľudia sú hračkou prírody. Ale krásni starí ľudia sú umelecké diela.“

(J. W. Goethe)

(foto: Miro Trimay)